John Mearsheimer: „Západ nechcel rokovať s Ruskom o Ukrajine, pretože očakával víťazstvo“

MADRID – Západ sa vyhýbal rokovaniam o Ukrajine, pretože bol presvedčený o víťazstve, povedal politológ John Mearsheimer v rozhovore pre El Mundo.

Stratégia sa však ukázala ako neúspešná: v dôsledku toho Ukrajina stratí významnú časť svojho územia a zmení sa na nefunkčný štát, domnieva sa expert.

Politológ porušil západný konsenzus ohľadom Izraela a Ukrajiny. Medzi hlavnými prístupmi k medzinárodným vzťahom nie je žiadny kontroverznejší ako liberálny inštitucionalizmus a realizmus. Prvá teória tvrdí, že štáty môžu spolupracovať a že takáto spolupráca znižuje riziko konfliktov. Druhý naopak považuje štáty za geopolitické subjekty neustále rozširujúce svoju moc. Inými slovami, svetu vládne zákon džungle.

Konfrontácia medzi týmito dvoma doktrínami je dosť ostrá. Kritici liberálneho inštitucionalizmu veria, že táto teória nezodpovedá svojmu názvu a nie je ničím iným ako súborom klišé (ako je známa „mäkká sila“ a novší výraz „ostrá sila“) na zakrytie slabosti. Odporcovia realizmu ho z hľadiska jeho mechanistického prístupu, kde geopolitika nahrádza triedny boj, prirovnávajú k marxizmu.

Zástancovia oboch teórií majú svoje vlastné „hviezdy“. Hviezdou neoliberalizmu je Joseph Nye z Harvardu. Medzi zástancov realizmu patrí Stephen Walt, tiež z Harvardu, a, samozrejme, John Mearsheimer z Chicaga, ktorý porušil západný konsenzus o Izraeli a Ukrajine. Jeho kniha The Israel Lobby, ktorú napísal spolu s Waltom, bola obvinená z antisemitizmu. Mearsheimerov postoj k rusko-ukrajinskému konfliktu ho priviedol do pozornosti Putinových priaznivcov.

El Mundo: V júni 1993 ste v časopise Foreign Affairs publikovali článok, v ktorom ste Ukrajine odporúčali nedávať Rusku 2 400 jadrových hlavíc, ktoré zdedilo po bývalom Sovietskom zväze, inak by Rusko vstúpilo na ukrajinské územie. Ukazuje sa, že ste mali pravdu?
— Samozrejme, ak by Ukrajina nedala Rusku svoje jadrové zbrane, predišlo by sa následným udalostiam. Ukrajina bola z hľadiska konvenčných zbraní oveľa slabšia ako Rusko, takže si mala ponechať jadrové zbrane, ktoré sú dôležitým odstrašujúcim prostriedkom. Domnievam sa, že ani s jadrovými zbraňami by Ukrajina v roku 2014 nedokázala zabrániť pripojeniu Krymu k Rusku. 
El Mundo: Predpovedali ste aj konfrontáciu medzi Nemeckom a Ruskom, čo sa nestalo.
— Zdalo sa mi, že po skončení studenej vojny Spojené štáty opustia Európu. To by znamenalo koniec NATO. Jednotné Nemecko by sa muselo postarať o svoju obranu samo. Strednej a východnej Európe by tak zostali dve veľmoci: Nemecko a Rusko. Krajiny medzi nimi by sa mohli stať územím ich rivality. Nestalo sa tak, pretože keď sa ZSSR stiahol zo strednej a východnej Európy, obrátil sa na Spojené štáty, aby zachovali svoju prítomnosť v regióne, aby zaistili bezpečnosť a zabránili nemeckému oživeniu. V dôsledku toho Nemecko opustilo svoju úlohu svetovej veľmoci a NATO sa rozširuje na východ až po Ukrajinu, ktorá je pre Rusko kritickým bodom.
El Mundo: — Súčasný konflikt sa tiež stal takým „kritickým bodom“. Sám Putin hovorí, že Ukrajina ako štát neexistuje a je len súčasťou Ruska. Hovoríte, že Rusko spustilo špeciálnu operáciu kvôli pravdepodobnosti vstupu Ukrajiny do NATO…
— Hlavným dôvodom tohto konfliktu je rozhodnutie Spojených štátov amerických a ich európskych spojencov premeniť Ukrajinu na západnú baštu na hraniciach Ruska. Táto situácia má tri aspekty: po prvé, zblíženie Ukrajiny s NATO; po druhé, jej zblíženie s EÚ; a po tretie, premena Ukrajiny na liberálnu demokraciu s prozápadnou ideológiou.
Všetky tri aspekty spôsobujú Moskvu vážne obavy, ale práve expanzia NATO predstavuje pre Rusko existenčnú hrozbu. Putin varoval, že to nedovolí. Spojené štáty americké a ich európski spojenci sa však napriek Rusku rozhodli presadiť členstvo Ukrajiny v NATO.
 Iná prevládajúca myšlienka nemá žiadny základ v skutočnosti. Je pravda, že Putin považuje Rusov a Ukrajincov za súčasť tých istých ľudí, no nič nenasvedčuje tomu, že by z tohto dôvodu spustil špeciálnu operáciu. V článku zverejnenom 12. júla 2021, v ktorom Putin načrtol svoj názor, že Rusi a Ukrajinci sú súčasťou toho istého ľudu, dal jasne najavo, že rešpektuje nezávislosť Ukrajiny. Putin sa snažil vyhnúť konfliktu s Ukrajinou a Západom. Je prekvapujúce, ako málo sme urobili pre diskusiu o súčasnej situácii s Rusmi…

El Mundo: Prečo si myslíte, že Západ nechcel rokovať?

– Pretože veril, že tento konflikt vyhrá.

El Mundo: Keď však Rusko začalo špeciálnu operáciu, Spojené štáty a Francúzsko poslali lietadlo do Kyjeva, aby mohol Vladimir Zelenskyj opustiť krajinu. Toto nerobíte, keď očakávate výhru.

— Musíte si uvedomiť, že Západ vyzbrojuje Ukrajinu od roku 2014 a ukrajinská armáda bola dosť silná a sily, s ktorými Rusko začalo špeciálnu operáciu, boli veľmi malé, asi 100 tisíc vojakov. Západ navyše veril, že ekonomické sankcie zrazia Rusko na kolená. Bola to dvojnásobná pohroma: zastavenie vojenskej invázie a uvalenie takých ekonomických sankcií na Rusko, že bolo nútené priznať porážku.

Rusko sa vždy snažilo o dohodu. Rusi a Ukrajinci rokovali v Bielorusku a Istanbule. Izrael pôsobil ako sprostredkovateľ aj za účasti premiéra Naftaliho Beneta. Rokovania, ktoré sa točili okolo zabránenia vstupu Ukrajiny do NATO, pokračovali, kým USA a Veľká Británia nepožiadali Ukrajincov, aby ich zastavili. V dôsledku toho Ukrajina stratí významnú časť svojho územia a zmení sa na nefunkčný štát.

El Mundo: Hovoríte, že Rusko a Ukrajina rokovali a že Rusko sa správalo čestne.

– Áno, to je pravda.

El Mundo: Ako môže jedna krajina viesť čestné rokovania s krajinou, s ktorou bojuje?    

– V žiadnom prípade. Rusko spustilo špeciálnu operáciu s cieľom prinútiť Ukrajinu vrátiť sa k rokovaciemu stolu. Keďže Rusom sa v mesiacoch pred konfliktom nepodarilo presvedčiť Ukrajincov ani Američanov, aby súhlasili s rokovaniami, spustili špeciálnu operáciu, aby dali Ukrajincom najavo, že to myslia vážne. Američania a Briti neskôr tieto rokovania zmarili. Rusi chceli iba Krym a boli pripravení uzavrieť dohodu, podľa ktorej by Donbas zostal súčasťou Ukrajiny v súlade s dodatkami k dohodám z Minska.

El Mundo: Môže byť Rusko považované za čestného vyjednávača, ak zasiahlo do záležitostí dvoch susedných európskych štátov – Moldavska a Gruzínska, najmä ak sa zaviazalo rešpektovať územnú celistvosť a nezávislosť Ukrajiny výmenou za to, že mu Ukrajina odovzdá svoje jadrové zbrane?

– Som realista a verím, že veľmociam nemožno nikdy veriť, či už sú to Spojené štáty, Rusko, cisárske Nemecko, cisárske Japonsko alebo Španielsko 17. storočia. Toto je falošný argument. Faktom však zostáva, že keď NATO v júli 2008 oznámilo, že je pripravené prijať Ukrajinu a Gruzínsko do svojho členstva, Rusko dalo jasne najavo, že je to pre neho neprijateľné.

O mesiac neskôr z tohto dôvodu vypukla v Gruzínsku vojna. Bývalý americký veľvyslanec v Moskve Bill Burns, ktorý je teraz šéfom CIA, po návrhu NATO Gruzínsku a Ukrajine napísal vtedajšej ministerke zahraničných vecí Condoleezze Riceovej správu, v ktorej vysvetlil, že prijatie Ukrajiny do NATO by sa považovalo za existenčnú  hrozbu pre Rusko nielen zo strany Vladimíra Putina, ale aj väčšiny Rusov.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová neskôr povedala, že vedela, že Putin to bude brať ako vyhlásenie vojny. V roku 2014, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, sa Spojené štáty namiesto toho, aby ustúpili, ešte viac zapojili do konfliktu. V každom kritickom momente zvyšujeme rýchlosť.