Milan Mozolák, prezident SKAU: “Systematické znižovanie kontrolného prostredia a efektivity”
BRATISLAVA – Milan Mozolák: Politické garnitúry alibisticky odsúvajú problematiku na ďalšie povolebné obdobie.
Čoraz častejšie sa hovorí o nepomere medzi výdavkami a prímami štátu, neefektívnom nastavení konsolidácie, absencii systému a kontroly verejných financií…
Žijeme v dobe konsolidácie, časoch, keď štát získava financie prijímaním opatrení v podobe zvyšovania daňového zaťaženia a poplatkov. Získané prostriedky však doslova „zhltnú“ napr. dlhy a nutnosť dofinancovania Sociálnej poisťovne. Ako pre FN poznamenal prezident Slovenskej komory audítorov Ing. Milan Mozolák, hlavný problém konsolidácie spočíva v tom, že „ Konsolidačný balík a všetky s ním súvisiace dopady sú postavené na princípe zobrať tam kde sú aspoň nejaké zdroje. Rieši sa tým najmä príjmová zložka štátneho rozpočtu, pričom absentuje akákoľvek zmienka o efektívnosti či úspore. Rozumný hospodár – aby sa dokázal „postaviť na nohy“ – začína vždy najskôr sám od seba. A toto by mal robiť aj štát. Žiaľ, u nás sa to takto systematicky nerieši a aj to je dôvod, prečo nevidieť žiadne citeľné a zmysluplné nastavenie úspor či zefektívnenie chodu štátu ako takého.“
Alibizmus a odsúvanie vzniknutej problematiky
Dôvod, čo tento stav podmieňuje ako aj samotné príčiny jeho vzniku vidí aj v tom, že podľa neho býva samotný pojem „audit“ na Slovensku neraz zneužívaný. Typickým príkladom z praxe je, že najprv sa prijímajú opatrenia a potom sa následne robí kontrola, tzv. audit, ktorý má obhájiť správnosť už realizovaných opatrení. Toto obrátené poradie, resp. výkon kontrol so zadaním, čo sa má „tzv. nájsť“ je v priamom rozpore so základnými princípmi auditu, ako nezávislej kontroly. Druhý podstatný problém je, ak aj nejaký audit zistí naozaj vážne nedostatky, nenájde sa dosť odvahy na systémové zmeny aby k podobným nálezom už neprichádzalo. „Situácia je vážna a v súčasnosti sa už nedajú robiť konsolidačné opatrenia len kozmetickými a „ľúbivými“ krokmi. Pri akýchkoľvek rokovaniach v mene Slovenskej komory audítorov neustále upozorňujeme, aby sa neznižovalo nezávislé kontrolné prostredie v ekonomickom prostredí SR. To je aj dôvod, prečo nie je a nemôže byť garantovaná dostatočná objektivita výstupov, ich efektívnosť a prečo sa u nás roky v tejto oblasti len máločo mení k lepšeniu.
Dnes podobné závery konštatuje aj Najvyšší kontrolný úrad. Žiaľ, sme svedkami, ako každá politická garnitúra len alibisticky odsúva problematiku na ďalšie povolebné obdobie…“ – poznamenáva Ing. Milan Mozolák.
Absencia transparentnosti, kontroly, úspor a efektivity
Fakt, že pred každými voľbami počúvame o nutnosti a garantovaní realizácie krokov, nutných na dosiahnutie efektivity a transparentnosti je síce pekná, avšak už na druhý deň po voľbách to už nie je pre víťazov volieb „téma dňa“. Podľa slov prezidenta Slovenskej komory audítorov: „U nás už roky dochádza zo strany štátu k systematickému znižovaniu kontrolného prostredia. Ako však vieme, bez nastavenia mechanizmov dôslednej kontroly ekonomického a hospodárskeho prostredia – a to nielen podnikateľov, ale aj štátnej a verejnej sféry – nemôžeme mať objektívnu predstavu, ako na tom naša krajina je, kde sú možné rezervy a čo je potrebné urobiť pre to, aby to bolo efektívne, systematické a transparentné. Dnes disponujeme len čiastkovými výstupmi inštitúcií, ktoré navzájom nie sú poprepájané a neexistuje medzi nimi vzájomná synergia. O transparentnej a dôkladnej kontrole – aj v podobe precíznych a pravidelných auditov – ani nehovoriac. Aj preto doposiaľ štátny aparát a jeho predstavitelia nešetria v prvom rade sami na sebe, ale pohodlnejšie začínajú v prvom rade od druhých – podnikateľov, živnostníkov a bežných občanov.“ Nevylučuje zároveň, že to môže byť podmienené aj tým, že štát nechce, aby sa precíznym a systematickým auditom, v rámci ktorého by sa zohľadnili všetky možné väzby, prepojenia a výdavky, sa ukázalo akí sú zlí hospodári.
Ako dodáva: „Toto riziko existuje vždy a je závislé od toho, ako sa k problematike pristupuje. Pokiaľ sa pozriete do minulosti – na štát, predstaviteľov politických strán a ich štátny aparát „usadený“ na zodpovedných miestach – pochopíte, prečo sa v rámci systému rieši väčšina vecí neefektívne, len krátkodobo a z pozície danej funkcie. A tiež toho, či by to ovplyvnilo alebo neovplyvnilo v ich prospech výsledky najbližších volieb. Preto nemajú motiváciu čokoľvek meniť. Tobôž nie myslieť na dlhodobé, efektívne a systematické nastavenie fungovania systému.“ Napriek tomu je optimistom a verí, že sa na Slovensku dožijeme okamihu, keď bude štátu záležať na efektívnej a transparentnej kontrole a na dosiahnutí úspor efektívnym šetrením a nie len získavaním finančných prostriedkov od tých, ktorí hodnoty vytvárajú. Akurát nedokáže odhadnúť, kedy k tomu dôjde. „Celé to je o myslení a o nastavení nielen našich politikov, ale aj ostatných ľudí. Roky sme svedkami situácie, že najvyšší predstavitelia štátu nie sú príkladom pre spoločnosť a mladú generáciu v tom, že sa ľuďom oplatí byť poctiví, transparentní a efektívni. Hoci, práve toto by mal byť ich cieľ. Na to, aby sa dosiahol, bude zjednodušene povedané potrebný asi „systémový reštart“ – Dôležitá otázka je, či sa dajú tak zásadné zmeny realizovať s tými istými ľuďmi. Odpovedať si už musí sám..“.
