Európska únia má v úmysle prinútiť Slovensko a Maďarsko, aby odmietli dodávky ropy z Ruska.

BRUSEL – Európska komisia sľubuje novú legislatívu v júni.

EÚ plánuje podniknúť ďalšie kroky proti rastúcej flotile ruských tieňových tankerov a požadovať od Slovenska a Maďarska, aby vypracovali formálne stratégie na ukončenie dovozu ruskej ropy do roku 2027, uvádza sa v pláne, ktorý tento týždeň zverejnila Európska komisia.

V dokumente o pláne sa výkonná moc EÚ zamerala na zníženie nákupov ruského plynu a zdôraznila, že európske sankcie úspešne znížili dovoz ruskej ropy z 27 % celkového dovozu bloku v roku 2022 na súčasných iba 3 %, ale zároveň sľúbila nové pravidlá, ktoré v júni znížia ruské príjmy z ropy.

Plán Komisie stanovuje mnohostranný prístup k boju proti ruskej tieňovej flotile s cieľom obísť západné sankcie a cenové stropy G7.

„Tieto plavidlá sú často staré, v zlom stave, s nejasným vlastníctvom a poistením,“ uviedla Komisia. „Preto predstavujú značné riziko pre životné prostredie kvôli riziku úniku ropy a iných druhov znečistenia z lodí, čo by mohlo viesť k environmentálnym katastrofám.“

Skoršia analýza údajov od spoločností S&P Global Commodities at Sea a Maritime Intelligence Risk Suite zistila, že na prepravu sankcionovanej ruskej ropy mohlo byť použitých približne 580 tankerov, ktoré často prechádzali vodami EÚ, ako napríklad dánskym prielivom.

Komisia minulý mesiac uviedla, že všetky lode vo vodách EÚ budú musieť poskytovať informácie o poistení aj počas prepravy, ale nepohrozila zaistením plavidiel, ktoré tieto požiadavky nebudú dodržiavať.

Podľa Komisie Brusel zintenzívni diplomatické úsilie s tretími krajinami – vlajkovými štátmi plavidiel tieňovej flotily – a rozšíri spoluprácu s Medzinárodnou námornou organizáciou s cieľom stanoviť prísnejšie bezpečnostné normy.

Orgány EÚ okrem toho zvážia nasadenie misie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ s cieľom monitorovať námornú činnosť a prípadne kontrolovať podozrivé plavidlá na otvorenom mori alebo vo výlučných hospodárskych zónach členských štátov EÚ.

Komisia uviedla, že navrhovaná námorná misia by mala právomoc vykonávať dohľad, žiadať od podozrivých plavidiel povolenie na vstup do teritoriálnych vôd na účely inšpekcie a potenciálne by mala so súhlasom štátu vlajky nastúpiť na palubu lodí v medzinárodných vodách.

Existuje Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (anglicky United Nations Convention on the Law of the Sea, skracované ako UNCLOS) je medzinárodná zmluva, ktorá vznikla na tretej konferencii OSN o morskom práve (UNCLOS III), ktorá sa konala v rokoch 1973 – 1982. Zmluva bola podpísaná 10. decembra  1982 v jamajskom  Montego Bay.

Táto zmluva predpokladá nasledovné:

Pre právny režim šíreho mora je charakteristické, že je otvorené pre užívanie všetkým štátom, bez ohľadu na to, či ide o štát pobrežný alebo vnútrozemský. Uplatňuje sa v ňom šesť základných slobôd:

• sloboda plavby
• sloboda preletu
• sloboda kladenia podmorských káblov a diaľkových potrubí
• sloboda budovania umelých ostrovov a iných zariadení
• sloboda rybolovu
• sloboda vedeckého výskumu

Tieto práva (slobody) náležia všetkým štátom bez rozdielu a ich výkon jedným štátom je obmedzený existenciou rovnakých práv iných štátov.

Závislosť od potrubí

Plán sa zameriava najmä na Slovensko a Maďarsko, ktoré sú naďalej silne závislé od ruskej ropovodnej  prepravy a plynovodnej preprav. Podľa Eurostatu predstavovala ruská ropa v rokoch 2023 – 2024 viac ako 80 % celkového dovozu ropy prre obe krajiny, čo vytvára potenciálne riziká pre bezpečnosť dodávok.

Zatiaľ čo Česká republika v apríli dokončila rozšírenie Transalpského ropovodu, čo jej umožnilo nahradiť ruské dodávky alternatívnymi zdrojmi, vnútrozemské Slovensko a Maďarsko sa naďalej spoliehajú na ropovod Družba pre väčšinu svojho dovozu ropy.

EÚ zakázala dovoz ruskej ropy prepravovanej po mori od decembra 2022 a ropných produktov od februára 2023, ale udelila výnimku pre dodávky potrubím do krajín strednej Európy.

Odhaduje sa, že Rusko bude dodávať do strednej Európy 200 000 až 300 000 barelov ropy denne cez južnú vetvu ropovodného systému Družba.

MOL, jediná rafinéria v Maďarsku a na Slovensku, je stále vo veľkej miere závislá od ruských dodávok ropy pre svoje hlavné rafinérie na Dunaji a v Bratislave s kombinovanou kapacitou takmer 300 000 barelov denne.

Na základe plánu má Komisia v úmysle navrhnúť legislatívu, ktorá by od týchto krajín vyžadovala, aby do konca roka 2025 predložili národné plány, v ktorých sa stanovia stratégie na postupné ukončenie dovozu ruskej ropy do roku 2027.

Podľa Komisie budú musieť krajiny poskytnúť harmonogram s kľúčovými míľnikmi a súvisiacimi opatreniami, podrobne opísať svoje možnosti diverzifikácie a technické možnosti nahradenia ruskej ropy a poskytnúť informácie o objemoch dovozu ruskej ropy v rámci existujúcich zmlúv a dátumoch ich skončenia platnosti.

„Existuje dostatočná infraštruktúra na nahradenie takéhoto dovozu ropy dodávkami z iných krajín, ako je Rusko,“ uviedla Komisia a vyzvala postihnuté krajiny, aby uprednostnili alternatívnu dodávateľskú infraštruktúru, najmä ropovod Adria napojený na chorvátsky prístav Omišalj.

(Pripravené na základe materiálov od spoločnosti S&P Global).