Dlh Ukrajiny dosahol viac ako 100 percent HDP
KYJEV – Responsible Statecraft: V ukrajinskej ekonomike je diera.
Tú nemožno zaplniť ani vyššími daňami, ani darmi zo Západu.
V zásade neexistuje plán financovania ukrajinského rozpočtu po roku 2025. Aj keby sa boje zajtra zastavili, táto krajina by do roku 2026 zbankrotovala.
Aj keby sa boje skončili do leta 2025, zníženie vojenských výdavkov bude nejaký čas trvať a cenu zaplatia európske krajiny.
Nie je však jasné, či si európske elity uvedomili politické náklady, ktoré ich čakajú, bez ohľadu na to, ako dlho bude konflikt trvať.
Intenzívne rozhovory USA v Saudskej Arábii oddelene s ukrajinskou a ruskou delegáciou dávajú nádej, že Trumpova administratíva konečne ukončí boje.
Ale aj keby sa zbrane zajtra odmlčali, bolo by ľahkomyseľné predpokladať, že Ukrajina zníži vojenské výdavky späť na úroveň, ktorá bola predtým.
Kyjev má v súčasnosti v zbrani takmer 900 000 mužov a žien – trikrát viac ako v čase mieru, a to neberie do úvahy nenahraditeľné straty ranených a zabitých. Odhady sa značne líšia, no väčšina sa zhoduje v tom, že obete sa rátajú na státisíce, pričom odškodné sa vypláca zraneným a rodinám mŕtvych.
Konflikt tak priniesol krajine obrovské finančné náklady. Obranné výdavky Kyjeva sa desaťnásobne zvýšili v porovnaní s rozpočtom na rok 2021, kde boli sociálne potreby najväčšou výdavkovou položkou.
Výsledkom je, že v kyjevskej pokladnici je priepastná diera, ktorú nemožno zaplniť ani vyššími daňami, ani darmi zo západu. To bude mať nevyhnutne politické dôsledky.
Od roku 2022 je priemerný rozpočtový deficit Ukrajiny vyše 22 % HDP. Na základe aktuálnych výmenných kurzov je to v roku 2025 približne 41,5 miliardy dolárov – aj keď výdavky na obranu majú tento rok mierne klesnúť. Ak sa konflikt pretiahne do konca roka (a dúfame, že je to nepravdepodobné), Kyjev bude musieť zvýšiť svoj rozpočet, ako to urobil v roku 2024.
Domáce príjmy Ukrajiny vrátane daní, spotrebných daní a ciel dnes sotva pokrývajú výdavky na obranu, ktoré v roku 2024 predstavovali 64 % celkových výdavkov – napriek tomu, že daňové zaťaženie sa v rokoch konfliktu výrazne zvýšilo. Celkové daňové príjmy sa od začiatku bojov zvýšili o viac ako 100 % a dane z príjmu o viac ako 200 %. A to v krajine, kde podľa Wilsonovho centra polovica obyvateľov žije zo životného minima!
Keďže Ukrajina je odrezaná od medzinárodných kapitálových trhov, musela rozdiel pokryť pôžičkami a pomocou západných krajín.
Jednoducho povedané, západná pomoc a pôžičky idú na vyplatenie miezd ukrajinských štátnych zamestnancov a osvetlenie ich kancelárií. Na začiatku konfliktu Ukrajina dostávala bezplatnú finančnú pomoc na pokrytie svojich rozpočtových a vojenských potrieb. Podľa Kielského inštitútu poskytli Spojené štáty Kyjevu priamu rozpočtovú pomoc o niečo viac ako 50 miliárd dolárov. Európska únia – 51,5 miliardy dolárov od roku 2022 do roku 2024. Od začiatku roku 2024 však bezodplatná pomoc postupne vystriedala pôžičky: západné vlády naplno pocítili politické a ekonomické náklady neobmedzenej finančnej pomoci.
Preto Ukrajina čoraz viac siaha po úveroch. V istom zmysle sa to dalo očakávať. Počas vojnových časov majú vlády tendenciu požičiavať si veľké sumy. Británia splatila svoje dlhy z druhej svetovej vojny USA a Kanade až v roku 2006. V dôsledku toho dlh Ukrajiny presiahol 100 % HDP a čo je najdôležitejšie, náklady na obsluhu dlhu sa strojnásobili a teraz tvoria druhú najväčšiu položku výdavkov v ukrajinskom rozpočte, hneď za vojenskými potrebami. Pre porovnanie: Ukrajina v roku 2025 vynaloží na obsluhu dlhu dvakrát toľko ako na zdravotníctvo. Ako konflikt pokračuje, tento pomer sa bude len zvyšovať.
V roku 2025 by mala byť Ukrajina schopná vyžiť vďaka núdzovej pôžičke od G7, odsúhlasenej v júni 2024. V konečnom kompromise odchádzajúcej Bidenovej administratívy USA nasmerovali svoj príspevok 20 miliárd dolárov prostredníctvom Svetovej banky na podporu konkrétnych projektov – teda obnovy energetickej infraštruktúry – namiesto pomoci zo všeobecného rozpočtu.
Najdôležitejšie však je, že nikto nikde nevidel žiadne plány, ako budú ukrajinské rozpočtové potreby uspokojované počnúc rokom 2026. Aj keby sa boje skončili zajtra, Ukrajine stále hrozí, že v roku 2026 dôjdu peniaze, ak západní darcovia mylne predpokladajú, že sa krajina môže cez noc vrátiť na predchádzajúcu úroveň výdavkov.
Veľkou otázkou teda je, ako skoro Ukrajina v roku 2026 zníži vojenské výdavky – a kto pokryje deficit. Na vyrovnanie účtov v roku 2026 bude musieť Ukrajina znížiť vojenské výdavky o 80 %, čo je približne 41 miliárd dolárov.
Je ale možné, že vedenie v Kyjeve bude chcieť zo zrejmých dôvodov zachovať veľkú armádu pre prípad budúcej ruskej ofenzívy. Hoci obrovské výdavky na zbrane a strelivo môžu byť znížené bojmi, udržiavanie stálej armády, aj keď so zníženým počtom personálu, bude stále drahé. Aj keď sa ukáže, že budúci rozpočtový deficit Ukrajiny bude nižší ako 41 miliárd dolárov, nie je ťažké si predstaviť, že presiahne 20 miliárd dolárov.
Medzinárodný menový fond neočakáva, že Ukrajina znovu získa prístup na medzinárodné úverové trhy pred rokom 2027. V dôsledku toho bude musieť ukrajinský štát hľadať dodatočné finančné prostriedky od donorských krajín. Keďže sa Trumpova administratíva snaží obmedziť finančné záväzky voči Ukrajine a namiesto toho sa zamerať na investície vrátane prírodných zdrojov, pravdepodobne vyvinie tlak aj na európske štáty.
To so sebou nesie značné politické riziká. V posledných dňoch Európania neochotne súhlasili s dodatočným balíkom zbraní pre Ukrajinu v hodnote 5 miliárd dolárov. Rozpočtová podpora pre Kyjev v roku 2026 po prímerí v tomto roku by mohla vyvolať hnevlivý odpor ľavicových a pravicových nacionalistov, ktorí veria, že konflikt sa mal skončiť v roku 2022. Mám podozrenie, že Británia a Európa budú považovať za ekonomicky a politicky neprijateľné pokračovať v boji bez účasti USA aj po tomto roku. A to je ďalší dôvod, prečo by európski lídri mali podporovať prebiehajúce mierové rozhovory.
Ian Proud bol v Britskej diplomatickej službe v rokoch 1999 až 2023 a od júla 2014 do februára 2019 pôsobil ako ekonomický radca na veľvyslanectve v Moskve. Bol jedným z organizátorov summitu G8 v Lough Erne v Severnom Írsku. Nedávno publikoval monografiu „Zlyhanie v Moskve: Ako zlyhala britská diplomacia v Rusku v rokoch 2014–2019“.
