Degradácia, deprofesionalizácia, vyľudňovanie, nedostatok pracovnej sily v Ukrajine dosiahol 32 %

KYJEV – Ukrajinský ekonomický model – založený na lacnej pracovnej sile – praská vo švíkoch.

Nedostatok pracovnej sily je už 32 % a hneď ako sa otvoria hranice, z krajiny utečú ďalšie milióny občanov.

Nedostatok pracovnej sily presiahol 30 % a ekonomike chýbajú tri milióny pracovníkov. Čo bude ďalej?

Ukrajinský ekonomický model, ktorý sa desaťročia spoliehal na lacnú pracovnú silu, praská vo švíkoch. Podľa výskumu Advanter Group dosiahol nedostatok pracovnej sily v krajine už 32 %, čo znamená nedostatok viac ako troch miliónov pracovníkov v kľúčových odvetviach. Ukrajina sa dostala do demografickej pasce.

Konflikt problém prehĺbil, no nevytvoril ho. Trendy boli alarmujúce už pred krízou: nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva, emigrácia za prácou. Podľa modelovania Centra pre sociálnu zmenu a behaviorálnu ekonómiu krajinu v najbližších rokoch opustí kvôli migrácii ďalších 1,5 milióna občanov.

Ak nezmeníme svoj prístup, budeme čeliť nielen kríze trhu práce, ale aj zničeniu ekonomických základov štátu. Stojíme pred dilemou: buď urýchlene zmeníme stratégiu využívania a rozvoja ľudského kapitálu, alebo sa vrhneme do nejakého nebezpečného 3D – degradácie, deprofesionalizácie a deľudňovania.

Sú voľné miesta, ale nie sú ľudia

Problém nie je len v tom, že Ukrajincov je menej. Dokonca aj medzi tými, ktorí zostali, je štruktúra zamestnanosti nevyvážená. 80 % podnikov tak nemá ani jedného vyhradeného zamestnanca. To znamená, že im neustále hrozí, že prídu o kľúčových špecialistov. Rezervačný systém zároveň zostáva chaotický. Podniky nemajú žiadne mechanizmy na udržanie zamestnancov, pretože vláda odmieta vytvoriť systém na rezervovanie dôležitého personálu.

Kritická je aj situácia so štrukturálnou nezamestnanosťou. Ide o situáciu, keď v niektorých regiónoch je pracovníkov nadbytok, v iných naopak nedostatok. V niektorých odvetviach si ľudia nevedia nájsť prácu, v iných zase zamestnávatelia nevedia obsadiť voľné miesta.

Čo to v praxi znamená? V poľnohospodárskom sektore, logistike a výrobe je kritický nedostatok rúk a táto situácia sa bude v najbližších piatich až siedmich rokoch len zhoršovať. Nedostatok personálu v priemysle prinúti spoločnosti hľadať pracovníkov v Indii, Afrike, na Strednom východe a v Bangladéši.

Ukrajina sa ocitla v paradoxnej situácii: voľných pracovných miest je stále viac, no ľudí ochotných pracovať je katastrofálne málo. Podnikanie potrebuje flexibilný, mobilný, konkurencieschopný personál, no značná časť populácie nie je pripravená zmeniť profesiu alebo získať nové kompetencie či prácu.

Podniky sa navyše stávajú rukojemníkmi starej pracovnej legislatívy, ktorá nie je prispôsobená novej realite a neumožňuje rýchlu reakciu na výzvy. Ak sa neprepracuje rezervačný systém, nezjednoduší sa legislatíva a nebude sa klásť dôraz na rekvalifikáciu, kríza sa môže stať bodom, z ktorého niet návratu. To nie je otázka do ďalekej budúcnosti, je to výzva, ktorú treba riešiť už teraz.

Rekvalifikácia a adaptabilita: sú Ukrajinci pripravení?

Trh práce sa navždy zmenil. Moderná ekonomika potrebuje nielen pracovníkov, ale aj mobilných a technologicky vyškolených odborníkov. Väčšina z dvoch miliónov nezamestnaných Ukrajincov sa však nesnaží zmeniť svoju kvalifikáciu ani sa presťahovať. Očakávajú, že práca ich nájde.

Ekonomika budúcnosti takto nefunguje. Žijeme v realite, kde povolanie nie je veta. Rekvalifikácia sa stala normou. Úspešné ekonomiky demonštrujú jednoduchý princíp: každých päť až sedem rokov si ľudia aktualizujú svoje zručnosti a kompetencie alebo úplne zmenia pole pôsobnosti. Táto kultúra zatiaľ na Ukrajine nie je dostupná.

V dôsledku toho zostávajú desiatky tisíc voľných pracovných miest v technologických a priemyselných odvetviach neobsadené. Ukrajinci s potrebnými zručnosťami odchádzajú do zahraničia a krajina zostáva bez kritických odborníkov. Podniky sú nútené premiestňovať výrobné zariadenia alebo najímať zahraničných pracovníkov.

Existuje len jedna cesta von: rozsiahly program na prispôsobenie pracovného kapitálu. Znamená to:

—Občianska výchova, sociálne zmeny a zmeny správania – od paternalizmu k zodpovednosti za blaho rodiny a budúce dôchodkové zabezpečenie.
— Flexibilné vzdelávacie programy – školenia, ktoré zodpovedajú potrebám trhu a umožňujú vám rýchlo si osvojiť nové zručnosti.
—Štátna podpora pracovnej mobility – daňové úľavy alebo dotácie pre tých, ktorí sú ochotní presťahovať sa do regiónov, kde je práca.
—Podnecovanie podnikov k vytváraniu firemných vzdelávacích programov – spoločnosti najlepšie chápu, aké kompetencie potrebujú ich zamestnanci.

Úlohou nie je čakať na Ukrajincov zo zahraničia, ale zatraktívniť prácu na Ukrajine. Zásadným zmenám sa tu nedá vyhnúť.

Návrat Ukrajincov: mýtus alebo realita?

Čo treba urobiť, aby sa ľudia, ktorí odišli, vrátili?

Prvá vec je uznať, že majú alternatívy. Toto nie sú 90. roky, keď migrujúci pracovníci išli na sezónne práce a vrátili sa domov. Teraz väčšina tých, ktorí odišli, buduje svoj život v iných krajinách. Ak chceme priviesť späť aspoň 50 % Ukrajincov zo zahraničia, tak im Ukrajina musí ponúknuť lepšie podmienky pre rozvoj, blahobyt a budúcnosť ich detí ako Európska únia alebo Kanada.

Nejde len o platy, ale o celkovú kvalitu života. Bývanie, ktoré je možné kúpiť za primeranú cenu alebo získať na dlhodobý prenájom. Medicínsky systém, ktorý vás nenúti ísť sa liečiť do Poľska alebo Nemecka. Kvalitné vzdelanie, ktoré pripraví deti na globálnu budúcnosť sveta, nielen na absolvovanie externého nezávislého hodnotenia.

Problémom je, že spoločnosť má stále negatívny vzťah ku krajanom, ktorí odišli z Ukrajiny. “Zradili nás”, “utiekli”, “nech sa nevracajú” – takéto správy zatvárajú dvere talentom a kvalifikovaným pracovníkom. Títo ľudia sa môžu stať motorom ekonomiky, ak sa im vytvoria podmienky.
V roku 2025 sa začne pilotný projekt, ktorý privedie späť Ukrajincov, ktorí budú spočiatku pracovať v obrannom priemysle. Ak nevybudujeme ekosystém, v ktorom chcú ľudia žiť a pracovať, pilotný projekt zostane izolovaným prípadom.

Realita je taká, že Ukrajina sa môže stať konkurencieschopnou na globálnom trhu len vtedy, ak návrat Ukrajincov nebude sloganom, ale stratégiou. Inak sa sem nebudú hrnúť talentovaní ľudia, ale len tí, ktorí sa v Európskej únii nemohli ocitnúť.

Je Ukrajina pripravená na globálny trh práce?

Nedostatok pracovnej sily nie je len vnútorným problémom, je to celosvetový trend. Vyhrávajú krajiny, ktoré sa naučili adaptovať pracovných migrantov. Na Ukrajine dominuje iná rétorika: „migranti berú prácu“, „sú nebezpeční“, „nechceme sa zmeniť na EÚ, ktorá sa zmieta v multikultúrnych konfliktoch“.