Čo týždeň dal: začala energetická kríza v Číne

NEW YORK / PEKING / LONDÝN – Čínska energetická kríza začína postihovať obyvateľov.

Okrem potenciálneho narušenia globálneho dodávateľského reťazca sa zvyšuje aj riziko sociálnej nestability.

Vo viacerých severných provinciách už boli výpadky energie. Guangdong, ktorý je priemyselný uzol na juhu s ekonomikou väčšou ako je napríklad Austrália, požiadal obyvateľov aby šetrili energiou aby sa vyhli rozsiahlemu nedostatku energie.

Skutočnosť, že vláda požiadala obyvateľov ukazuje akou rýchlosťou eskaluje energetická kríza, pretože zvyčajne vláda najskôr požiada veľké priemyselné spoločnosti aby obmedzili spotrebu keď hrozí riziko vyčerpania zásob. Obmedzenia v továrňach vyvolávajú ďalšiu potencionálnu hrozbu pre globálny dodávateľský reťazec.

Čína čelí problémom s energiou na dvoch frontoch. Niektoré provincie nariadili priemyselné škrty, aby splnili ciele v oblasti emisií a energetickej náročnosti, zatiaľ čo iné čelia skutočnému nedostatku elektriny, pretože vysoké ceny uhlia a zemného plynu spôsobujú spomalenie výroby. Viceguvernér Wu Jingping v pondelok vyzval na zníženie spotreby elektrickej energie v domácnostiach aby sa predchádzalo výpadkom prúdu. Obmedzenie dodávok energie by mohlo pravdepodobne pretrvávať až do marca budúceho roka a v miestnej správe sa počíta aj s výpadkom vody, ktoré by sa mohlo stať pravidelným javom.

Spojené kráľovstvo oficiálne uviedlo armádu do pohotovosti, aby pomohla dodávať zásoby na čerpacie stanice v snahe zastaviť krízu, ktorá zachvátila vládu premiéra Borisa Johnsona.

Armáda plánuje vyškoliť obmedzený počet vojenských tankerov ak by nastala potreba a nebol by dostatok civilných vodičov informovalo o tom ministerstvo obchodu, energetiky a priemyselnej stratégie. Civilným držiteľom špecializovaných licencií, vďaka ktorým môžu prepravovať nebezpečné látky budú automaticky predĺžené povolenia. Toto opatrenie patrí k najnovším núdzovým riešeniam, ktoré má pomôcť vláde obnoviť zničený dodávateľský
reťazec. Nefunkčnosť dopravy zapríčinilo nedostatok pohonných látok na pumpách a vyprázdnenie regálov v niektorých supermarketoch, čo následne narušilo podnikanie. Vláda Borisa Johnsona cez víkend oznámila, že vydá 5 000 nových víz pre zahraničných vodičov nákladných vozidiel, čo predstavuje značný odklon od Johnsonovej dlhoročnej politiky brexitu. Vláda taktiež pozastavila pravidlá spojené s hospodárskou súťažou, aby dodávatelia
mohli zdieľať informácie a koordinovať vopred dodávky. Aj keď sa vláda snažila viniť krízu z nárastu dopytu spôsobeného ekonomickým oživením od pandémie koronavírusu, obchodné skupiny a opozičná strana práce tvrdia, že na vine sú aj Johnsonove imigračné politiky po brexite.

Prezident Joe Biden sa v stredu usiloval o vyriešenie patovej situáciu medzi demokratmi, ktorá viedla k zablokovaniu pokroku v jeho ekonomických plánoch. Biely dom a Kongres stanovujú lehoty v snahe aby udržali vládu v chode a vyhli sa zlyhaniu. Biden zrušil svoju plánovanú cestu do Chicaga, aby sa mohol aktívnejšie snažiť o dosiahnutie kompromisu medzi progresívnymi a umiernenými demokratmi, ktorých rozdiely vo veľkosti a rozsahu
daňového a výdavkového zákona v hodnote 3,5 bilióna dolárov ohrozujú celú jeho ekonomickú agendu. Kongres, ktorý vo štvrtok odvrátil politicky škodlivú odstávku vlády, má len málo času zamerať sa na diskusiu ohľadom infraštruktúry, pretože sa rýchlo blíži ďalší dôležitý termín ohľadom dlhovému stropu.

Historická neschopnosť splácať americký dlh by mohla nastať okolo 18. októbra, podľa odhadu ministerky financií Janet Yellenovej, ak Kongres neposkytne vláde dodatočnú právomoc požičiavať si peniaze nad súčasný zákonný limit 28,4 bilióna dolárov. Republikáni nechcú zvyšovať limit dlhu a vyjadrujú sa, že ide o problém demokratov, pretože ovládajú Kongres aj Biely dom. Demokrati poznamenávajú, že zhruba 5 biliónov dolárov amerického dlhu je dôsledkom zníženia daní a výdavkov, ktoré prešli počas predsedníctva republikána Donalda Trumpa. Parlament v stredu schválil návrh zákona o pozastavení výšky dlhu do decembra 2022. Senát by o ňom mohol hlasovať už
budúci týždeň.

Z dôležitých makroekonomických výsledkov zverejnených tento týždeň stojí za zmienku ročná miera inflácie v eurozóne, ktorá sa v septembri 2021 dostala na úroveň 3,4% a mierne prekonala očakávanie trhu , ktoré počítali s rastom o u 3,3%. To zodpovedá najvyššej miere inflácie v eurozóne, ktorá bola nameraná pred svetovou finančnou krízou v septembri 2008.

Ročná jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa kolísavé ceny energií, potravín, alkoholu a tabaku, vzrástla na 1,9%, čo predstavuje najvyššiu mieru od decembra 2008.

Ako sa darilo svetovým akciovým indexom tento týždeň?
S&P 500: -2,21 %
DOW JONES: -1,36 %
NASDAQ: -3,20 %
DAX: -2,42 %
Euro Stoxx 50: -2,96 %
NIKKEI: -4,89 %
Ako sa darí svetovým akciovým indexom od začiatku roka?
S&P 500: +16,00 %
DOW JONES: +12,15 %
NASDAQ: +13,02 %
DAX: +10,48 %
Euro Stoxx 50: +13,59 %
NIKKEI: +4,83 %

Michal Bernát, dealing desk

Capital Markets, o.c.p., a.s.