Ceny ropy klesli po komentároch amerického prezidenta Donalda Trumpa k dohode s Iránom
LONDÝN / WASHINGTON – Americký prezident naznačil „vážne rozhovory“ s Teheránom, čím zvýšil nádej na zvýšenie ponuky na svetovom trhu s ropou.
Dynamika cien ropy. Zdroj: The Financial Times
Ceny ropy vo štvrtok klesli po tom, čo Donald Trump naznačil, že jeho administratíva dosiahla pokrok v nepriamych rokovaniach s Iránom o dohode o obmedzení jeho jadrového programu.
„Vedieme veľmi vážne rozhovory s Iránom o dlhodobom mieri,“ povedal Trump v Dauhe počas svojho turné v Perzskom zálive. „Možno sa blížime k uzavretiu dohody.“
Ceny medzinárodnej referenčnej ropy Brent klesli o 3,7 % na 63,64 USD za barel; cena ropy West Texas Intermediate klesla o 4,1 % na 60,57 USD za barel. Neskôr sa WTI aj Brent čiastočne zotavili zo svojich strát.
Problematické jadrové rozhovory
Trump sa takto vyjadril po tom, ako jeho vyslanec Steve Whitkoff v nedeľu absolvoval štvrté kolo rozhovorov s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Aragčí pred prezidentovou cestou do regiónu. Iránske ministerstvo zahraničných vecí označilo rozhovory za „ťažké, ale užitočné“
Trump nezverejnil podrobnosti potvrdzujúce jeho tvrdenia. Neskôr však na svojej sociálnej platforme Truth Social zverejnil článok NBC, v ktorom poradca ajatolláha Alího Chameneího, iránskeho najvyššieho vodcu, uviedol, že Teherán je odhodlaný nikdy nevyvinúť jadrové zbrane.
Ali Šamchání v rozhovore pre NBC povedal, že Irán je ochotný zbaviť sa svojich zásob vysoko obohateného uránu, súhlasiť s obohacovaním uránu len na nižšie úrovne potrebné na civilné použitie a umožniť medzinárodným inšpektorom monitorovať tento proces výmenou za okamžité zrušenie všetkých hospodárskych sankcií voči Iránu.
To potvrdzuje postoj Iránu: krajina je pripravená uzavrieť dohodu za určitých podmienok vrátane zrušenia sankcií, ale chce si zachovať schopnosť obohacovať urán. Odborníci tvrdia, že dosiahnuť dohodu prijateľnú pre obe strany bude mimoriadne ťažké a pravdepodobne to bude trvať dlho kvôli hlbokej nedôvere a rozsahu iránskych jadrových úspechov.
Protichodné signály a tvrdé postoje
Predstavitelia USA však vysielajú protichodné signály o tom, čo od Iránu požadujú. V nedávnych komentároch Whitkoff zopakoval, že Trumpova administratíva chce úplné zastavenie jadrového programu Teheránu. Pre pravicový americký spravodajský portál Breitbart povedal, že Irán musí demontovať tri hlavné jadrové zariadenia, a varoval, že ak sa rozhovory v nedeľu nepohnú dopredu, nebudú pokračovať a potom „budeme musieť ísť inou cestou“.
Trump opakovane vyhlásil, že chce dohodu s Iránom, ktorá by vyriešila krízu, ale zároveň pohrozil vojenskou akciou, ak diplomacia zlyhá, a v rámci svojej tzv. kampane maximálneho tlaku opätovne uvalil na Irán sankcie.
Takéto požiadavky by boli pre Teherán, ktorý trvá na tom, že ako signatár Zmluvy o nešírení jadrových zbraní má právo obohacovať urán na domácom území, červenou čiarou. Po poslednom kole rozhovorov v Ománe iránsky minister zahraničných vecí Aragčí uviedol, že v otázke práva Iránu obohacovať urán „nebude žiadny kompromis“.
Dodal: “Existuje možnosť, že budeme súhlasiť s určitými obmedzeniami, pokiaľ ide o veľkosť, množstvo a úroveň [obohacovania] na určité obdobie, aby sa vybudovala dôvera. O otázke obohacovania však nemožno vyjednávať, rovnako ako o zrušení sankcií.”
Jeho vyjadrenia naznačujú, že Irán môže byť ochotný prijať dohodu podobnú dohode z roku 2015, ktorú podpísal s USA a ďalšími svetovými mocnosťami. Vtedy dohoda prísne obmedzila jeho jadrové aktivity výmenou za zrušenie sankcií. Aragčí vo štvrtok poprel správy v amerických médiách, že Washington predložil návrh jadrovej dohody.
„Zatiaľ sme nedostali žiadny návrh ani písomné dokumenty,“ povedal.
Podľa podmienok dohody z roku 2015, ktorej vyjednávanie trvalo približne dva roky, Irán nesmel obohacovať urán s čistotou vyššou ako 3,67 % a jeho zásoby obohateného uránu boli obmedzené na 300 kg. Ale po tom, ako Trump v roku 2018 jednostranne odstúpil od dohody a uvalil na republiku vlny sankcií, Irán obnovil svoje jadrové aktivity. Už niekoľko rokov obohacuje urán na 60-percentnú čistotu, čo sa blíži k úrovni kvality na výrobu zbraní.
Trump využil svoje turné po troch štátoch Perzského zálivu na to, aby sa vyjadril proti Iránu a zároveň ponechal otvorenú možnosť dohody. V utorňajšom prejave v Rijáde povedal, že „arabské štáty sa snažia stať piliermi regionálnej stability a globálneho obchodu, zatiaľ čo iránski lídri rozkrádajú bohatstvo svojich ľudí, aby financovali teror a krviprelievanie v zahraničí“.
Povedal tiež: “Ak sa mi podarí uzavrieť dohodu s Iránom, budem veľmi šťastný. Ale ak iránske vedenie túto olivovú ratolesť odmietne… potom nebudeme mať inú možnosť, ako vyvinúť masívny maximálny tlak [a] znížiť iránsky vývoz ropy na nulu.”
Iránske ministerstvo zahraničných vecí označilo Trumpove výroky za nepravdivé a urážlivé a uviedlo, že ich cieľom je „vytvoriť rozkol medzi Iránom a jeho arabskými susedmi“.
