Ceny potravín a nealkoholických nápojov na Slovensku sú druhé najnižšie v Európskej úni

BRATISLAVA – Slovensko v roku 2023 patrilo ku krajinám s najnižšími cenami potravín a nealkoholických nápojov v Európe.

Spomedzi 27 krajín EÚ malo Slovensko druhé najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov, alebo tretie najlacnejšie samotné potraviny (bez nápojov). Boli skoro o 20 % nižšie ako v priemere cenová hladina v EÚ.

Ceny potravín a nealkoholických nápojov na Slovensku boli v roku 2023 druhé najnižšie v EÚ a ich úroveň dosahovala celkovo 82,3 % z priemeru krajín EÚ. Nižšie ceny potravín a nealko nápojov malo v EÚ len Rumunsko a to na úrovni 75,1 % z priemeru celej EÚ.  Vyplýva to z najnovších aktualizovaných dát štatistického úradu EÚ Eurostatu.

Zároveň malo Slovensko najnižšie ceny spomedzi krajín eurozóny. Spolu v 20 krajinách používajúcich ako menu euro boli potraviny a nealkoholické nápoje mierne drahšie a to na úrovni 102,9 % priemeru únie. Najnovšie štatistiky potvrdili, že Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšími cenami potravín a nealkoholických nápojov v Európskej únii.

Najnovšie dáta o cenových hladinách v rámci parity kúpnej sily1) boli za všetky krajiny spracované s aktuálne spresnenými cenami za rok 2023. Slovensko použilo prvýkrát ceny potravín a nealkoholických nápojov zo scanner data, čo je nová metóda monitoringu cien priamo od predajcov.

Potraviny a nealkoholické nápoje tvoria významnú časť rodinných rozpočtov v celej EÚ27, v priemere v roku 2023 predstavovali tieto položky 17 % v štruktúre celkových výdavkov domácností. Podiel v jednotlivých krajinách sa však významne líši v závislosti od cenovej úrovne a príjmov domácností. Slovenské domácnosti míňali na potraviny a nealkonápoje v roku 2023 výrazne viac, až štvrtinu zo svojich výdavkov (26 %).  Bol to druhý najvyšší podiel v EÚ.

Aké boli ceny v ostatných krajinách

Všetky krajiny V4 mali ceny potravín a nealkoholických nápojov pod priemerom EÚ, ale Česko a Maďarsko na výrazne vyššej úrovni ako SR – konkrétne v Česku  platili spotrebitelia v priemere 96,5 %  z priemeru EÚ a v Maďarsku dokonca 98,6 % priemeru celej európskej 27. Porovnateľné ceny so Slovenskom malo len Poľsko, ktoré bolo v celkovom rebríčku tretie najlacnejšie hneď za Slovenskom.

Aktuálne dáta tiež potvrdili, že pri vybraných skupinách potravín boli ceny na Slovensku najnižšie v EÚ, platilo to pre mäso a  masové výrobky (úroveň 70 % z priemeru EÚ) ďalej aj pre mlieko, syry a vajcia (84% z priemeru EÚ). Ostatné druhy potravín malo Slovensko  v TOP 6 najlacnejších a všetky boli nižšie ako priemer EÚ.

Na konci rebríčka sa nachádzajú krajiny s najvyššou cenovou hladinou. Najdrahšie potraviny a nealkoholické nápoje v rámci EÚ malo Luxembursko, ich ceny sú o 25 % nad úrovňou priemeru EÚ (presne 124,7 %), nasledovalo Dánsko s úrovňou 122,6 % priemeru EÚ a Írsko 114 % priemeru EÚ.

Ceny potravín v SR a v EÚ

Pokiaľ by sa hodnotili len potraviny – teda bez vplyvu nealkoholických nápojov –  bolo Slovensko tretie najlacnejšie v EÚ,  na úrovni 81,6 % priemeru EÚ a to hneď po Rumunsku (74,3 %) a Poľsku (81,4 %).

Všetky štáty eurozóny mali potraviny výrazne drahšie ako Slovensko,  pod priemerom EÚ boli ešte Španielsko, Holandsko, Chorvátsko a Slovinsko, ale ich ceny boli s výrazným odskokom vyššie ako na Slovensku a to na úrovni 94 %, či viac z priemeru EÚ.

Najdrahšie potraviny boli v Luxembursku a Dánsku, spotrebitelia v týchto krajinách platili o viac ako 20 % nad priemerom EÚ a tiež v Írsku, Fínsku  či  Francúzsku,  kde to bolo o 10 % a viac (viac ako 110 %)  z priemeru EÚ.

Cenová úroveň všetkých cien

Celková cenová hladina teda za všetky tovary a služby bola na úrovni 80,4 % priemeru EÚ.  Bola to ôsma najnižšia úroveň spomedzi všetkých členských štátov. Ide o všetky ceny vrátane napríklad bývania a energií,  dopravy,  odevov a obuvi, rekreácie a kultúry ako aj vzdelávania, zdravia, reštaurácií a hotelov.

Nižšie ceny v priemere ako Slovensko mali krajiny ako Bulharsko, Rumunsko, Poľsko, Maďarsko, Chorvátsko, Lotyšsko a Litva. V porovnaní s krajinami eurozóny malo Slovensko štvrtú najnižšiu celkovú cenovú hladinu, pričom nižšie ceny evidovali už len Chorvátsko, Lotyšsko a Litva.

Rozdiely v cenách odrážajú rôzne ekonomické podmienky, kúpnu silu obyvateľov a úroveň životných nákladov v jednotlivých krajinách. Slovensko  sa v roku 2023 napriek dynamickejšiemu rastu cien naďalej radilo medzi krajiny s cenami hlbšie pod priemerom Európskej únie.

1) Parita kúpnej sily (PPP) je indikátorom rozdielov v cenových hladinách medzi krajinami. PPP nám hovoria, koľko menových jednotiek stojí dané množstvo tovarov a služieb v rôznych krajinách. PPP tak možno použiť ako menové konverzné kurzy na prepočet výdavkov vyjadrených v národných menách na umelú spoločnú menu, štandard kúpnej sily (PPS) , čím sa eliminuje vplyv rozdielov v cenových hladinách medzi krajinami.
(Text Štatistický úrad Slovenskej republiky)