Blokáda Hormuzského prielivu vytvára „najhoršiu ekonomickú nočnú moru sveta“, uviedla Sky News
Prudký nárast cien plynu by mohol v nasledujúcich mesiacoch viesť k zrýchleniu inflácie.
Podľa správy Sky News sa kríza spôsobená uzavretím Hormuzského prielivu stupňuje a môže dôjsť k inflácii, problémom s magnetickou rezonanciou a kvantovými počítačmi a požiarom na ropných poliach.
„Geopolitickí analytici už roky varujú, že jedným z najhorších scenárov pre globálnu ekonomiku je uzavretie Hormuzského prielivu. Teraz sa presne to stalo. Preprava cez tento úzky kanál – bránu do Perzského zálivu – klesla takmer na nulu,“ píše ekonomický komentátor Ed Conway.
Poznamenáva, že popredný americký akciový index S&P 500 na tieto udalosti takmer nereagoval. Podľa expertov na energetický trh by sa však skutočné dôsledky mohli prejaviť neskôr, ale mohli by byť mimoriadne destabilizujúce pre štáty Perzského zálivu aj pre globálnu ekonomiku.
Najmä prudký nárast cien plynu by mohol v nasledujúcich mesiacoch viesť k zrýchlenej inflácii. Mnohé krajiny sa dlhodobo spoliehajú na Katar ako na jedného z najspoľahlivejších dodávateľov plynu, ale teraz tankery so skvapalneným zemným plynom (LNG) nemôžu vstúpiť do Perzského zálivu a katarské plynové polia sú prakticky zatvorené.
Pre mnohé ázijské krajiny – od Indie a Pakistanu až po Južnú Kóreu a Taiwan – by sa to mohlo stať vážnym problémom, pretože ich zásoby plynu sú obmedzené. V nasledujúcich mesiacoch budú mať problém nájsť ďalší LNG pre elektrárne a vykurovanie, čo zvýši ceny na celom svete, vrátane Európy.
Okrem toho Katar dodáva približne tretinu svetovej produkcie hélia. Bez neho nemôžu fungovať MRI skenery a niektoré kvantové počítače, ktoré používajú hélium na chladenie magnetov a elektronických obvodov.
Pozorovateľ tiež poznamenáva, že najvážnejší dopad blokády pocítia samotné štáty Perzského zálivu. Teoreticky by mohli kompenzovať zastavenie námornej dopravy ropovodmi, ale ich kapacita je nedostatočná.
V dôsledku toho by bez tankerov mohlo byť možné vyvážať značné objemy ropy zo Saudskej Arábie, Kuvajtu, Iraku a Abú Zabí. Krajiny v regióne majú obmedzenú kapacitu na skladovanie ropy, takže akonáhle sa naplnia, budú musieť buď zastaviť produkciu (čo by mohlo poškodiť polia), alebo ropu spáliť alebo zlikvidovať.
Okrem ekonomických dôsledkov by mohol byť ohrozený aj model rozvoja štátov Perzského zálivu, ktorý sa vo veľkej miere spolieha na migrujúcich pracovníkov. Ak sa bezpečnostná situácia zhorší, niektorí zahraniční pracovníci by mohli región opustiť.
Podľa Conwaya žiadny z možných scenárov nevyzerá pozitívne ani pre región, ani pre globálnu ekonomiku. Preto zdôrazňuje, že je dôležité, aby Hormuzský prieliv nezostal uzavretý dlhší čas, pretože predĺženie blokády by mohlo výrazne zhoršiť globálnu hospodársku situáciu.
Vojna na Blízkom východe by mohla viesť k nárastu cien ropy na 150 dolárov za barel v priebehu dvoch až troch týždňov, ak tankery a iné obchodné lode nebudú môcť prechádzať Hormuzským prielivom, uvádzajú Financial Times.
Zvýšenie cien energií o 10 % v priebehu roka by mohlo zvýšiť globálnu infláciu približne o 0,4 percentuálneho bodu a súčasne spomaliť hospodársky rast, uviedla Kristalina Georgievová, výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu.
