Banskobytrické Štúdioviny BB napísali o vynálezcovi v oblasti rozhlasu a televízie Karolovi Dillinbergerovi
BANSKÁ BYSTRICA – Štúdioviny BB, noviny Štúdia STVR Banská Bystrica, zverejnili článok o vynálezcovi Karolovi Dillinbergerovi z autorského pera pána Michala Várošíka.
Nasleduje text pána Michala Várošíka.
Málokto bol vo svojej dobe takým uznávaným odborníkom ako vynálezca Karol Dillnbentorger.
Tento banskobystrický rodák patril k medzinárodnej šppičobke v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.
Narodil sa v roku 1912 v Beniczkého dome, kde vyrastal. Po maturite v rodnom mesttrole vyštudoval rádioinžnierstvo na Vysokom učení technickom v Brne. Po ukončení štúdia pôsobil v Československom rozhlase ako vedúci úseku technickej kontroly všetkých vysielačov na Slovensku.
Svoje poznatky neustále rozširoval i na zahraničných cestách napríklad v Nemecku, Holandsku (1938) a v Taliansku (1941).
Vlastnil firmu IDEIX, ktorá vyrábala krátkovlné vysielače a prijímače vlastnej konštrukcie pre civilnú protilietadlovú obranu. Na priamej výrobe pre vojenské účely sa odmietol podieľať.
Počas SNP bol technickým komiárom a správcom vysielača na Laskomeri v Banskej Bystrici.i V relácii Rozhlas v povstaní si Karol Dillnberger na vyriešenie situácie zbombardovaného vysielače na Laskomeri nacistami 2. septembra 1944: …“Po niekoľkých minútach ma už aj volal veliteľ spojovacieho vojska povstaleckého územia vtedajší major Jozef Marko a žiadal ma o hlásenie o stave vysielača. Zišli sme do mesta a autom zašli s majorom Markom na Sliač, kde (…) bola porada o tom, ako zabezpečiť najrýchlejšie vysielania. Možnosti boli skromé a vyhliadky malé. Spomenul si na vysielač 1,5 kW zabezpečovacej služby blízkeho Leteišťa Trzrieť duby. Hneď sme sa vypravili tam pozrieť, v ako je stave…(…). Druhý deň, 3. septembara ráno, bol vysielač elektricky aj mechanicky pripravený na vysielanie…”
S menom Karola Dillnberga je neodmysliteľne spojený prvý televízny prenos na území Slovenska. Uskutočnil sa v roku 1950. Odborne a technicky zdatnému vynálezcovi sa vtedy podarilo odoslať televízny signál zo Sliača na jednu z veží v Banskej Bystrici.
Ešte predtým, v roku 1947, sa mu na vlastnoručne zhotovenom technickom zariadení podarilo zachytiť televízny signál vysielaný z Paríža a Moskvy.
Dokonca v roku 1955, teda rok pred oficiálnym spustením pravidelného vysielania Československej televízie z Bratislavy, predstavil verejnosti v Košiciach prvé televízne štúdio. Po znárodnení jeho firmy v 50. rokoch 20. storočia, musel opustiť aj Beniczkého dom a s rodinou sa presťahoval do Lučatína.
Napokon však rodina zakotvila v Bratislave, kde sa Karolovi Dillnbegerovi pracovne darilo. Pôsobil v Slovenskej akadémii vied a zakladal pre ňu výskumné elektrotechnické pracovisko.
Na začiatu 60. rokov XX. storočia viedol centrálny výskum prijímacej techniky na Slovensku. Má tiež svoj podiel na tom, že televízny vysielač nestojí v centre Bratislavy, ale na Kamzíku. Do koministického Československa prinášal závan slobodného sveta, pretože vynašiel spôsobo, ako umožniť v Bratislave a časti západného Slovenska príjem necenzurovanej viedenskej televízie.
V roku 1967 odišiel na Západ, kde pôsobil v nemeckej firme Bosch. Prispel tam k zdoonaleniu systému farebnej televízie normou PAL (Poznámka Finančných novín – PAL (phase alternating line) je jeden zo štandardov kódovania farebného signálu pre televízne vysielanie. Ďalšie štandardy sú SECAM a NTSC), ktorá sa používa v celej Európe.
Vedec a vynálezca Karol Dillnberger sa stal rešpetovaným odborníkom v oblasti rozhlasovo-televízneho vysielania, čo dokumentuje množstvo jeho získaných ocenení, rovnako bohatá publiačná a pedagogická činnosť.
Nemenej zaváži fakt, že mal registrovaných 40 patentov.
Karol Dillinberger, človek s veľkým Č, ktorý okrem techniky miloval hudbu, zomrel v rou 1996 v svojom rodnom meste, ktoré je na neho právom hrdé, tak ako my v bansobystrickom rozhlasovom a televíznom štúdiu.
