AZZZ: vo vodárňach pribúdajú neplatiči
BRATISLAVA – Pandémia koronavírusu negatívne ovplyvňuje sektor vodárenstva. Vodárenské spoločnosti sa musia pasovať s výpadkom zamestnancov, tržieb a historickým investičným dlhom. Informuje o tom Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ).
„Už počas prvej vlny pandémie hlásili niektoré vodárenské spoločnosti výpadok tržieb vo výške 15-20% z dôvodu uzatvorenia ubytovacích a reštauračných zariadení. Počas druhej vlny pandémie sa tento stav ešte zhoršil a pribúda nám stále viac neplatičov aj z radov bežných odberateľov vody a producentov odpadových vôd. Tento stav môže mať za následok nepriaznivý dopad na tržby vodárenských spoločností a zabezpečovanie ich základných služieb,“ upozornila Mahríková s tým, že vodárenské spoločnosti patria do kritickej infraštruktúry štátu a svoje úlohy musia nepretržite plniť aj počas výpadkov zamestnancov pre pandémiu.
„Po celoplošnom testovaní nám vypadlo z pracovného procesu z dôvodu ochorenia alebo karantény 330 zamestnancov. V tých najpostihnutejších oblastiach presiahol výpadok zamestnancov 15%. V priemere na celé Slovensko išlo asi o 4,3% zamestnancov, ktorí nenastúpili do práce. Som veľmi rada, že sme dokázali túto situáciu zvládnuť a prípadné nedostatky zamestnancov boli zabezpečené presunom z iných závodov alebo pracovísk v rámci spoločnosti,“ konštatovala Mahríková.
Vodárenstvo patrí medzi sieťové odvetvia a jeho cenotvorbu reguluje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa Mahríkovej je práve cenotvorba v oblasti dodávky vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadových vôd dlhodobo podhodnotená. „Jedným z východísk regulačnej politiky v nasledujúcom regulačnom období by malo byť zrovnoprávnenie podmienok vo vodnom hospodárstve s inými regulovanými odvetviami. Ak porovnáme mieru zisku iných regulovaných odvetví, je toto odvetvie značne znevýhodnené. Slovenské vodárenstvo si pri transformácií prenieslo do majetku investičný dlh v podobe jestvujúcich sietí a objektov vodárenskej infraštruktúry. Išlo o majetok s nulovou účtovnou hodnotou, čo nám znemožnilo tvoriť odpisy, ktoré sú nutné na obnovu majetku. Súčasná regulačná politika nedovoľuje vytvoriť dostatočný zisk na potrebu obnovy jestvujúcich sietí. Cieľom prevádzkovateľov verejných vodovodov je trvalo udržateľný rozvoj sektora a nie plátanie havárií, ktoré sa objavujú čoraz častejšie na našich sieťach. Pri vodovodných radoch starých 60-80 rokov je situácia naozaj alarmujúca. Pokiaľ sa pohľad regulátora rýchle nezmení, nastanú vážne problémy s dodávkou vody vo viacerých lokalitách Slovenska,“ zdôraznila Mahríková, ktorá oceňuje návrh Národného integrovaného reformného plánu. V rámci neho môže Slovensko čerpať takmer 6 miliárd eur a v návrhu figuruje aj oblasť vodného hospodárstva. „Naši členovia majú v súčasnosti pripravených viacero investičných rozvojových projektov, ktoré súvisia s rozvojom vodárenskej infraštruktúry a môžu pomôcť k dosiahnutiu cieľov uvedených v dokumente. Mnohé z projektov majú vydané stavebné povolenia a jediné čo brzdí ich spustenie je nedostatočné finančné krytie. Asociácia vodárenských spoločností pripravila a predložila ministrovi financií zoznam investičných projektov z oblasti vodárenstva zo základnou špecifikáciou zámeru aj finančného krytia. Veríme, že ministerstvo financií využije tieto informácie a pomôže posilniť funkčnosť vodárenskej infraštruktúry na Slovensku,“ dodala Mahríková.
Vodárenské spoločnosti združené v Asociácií vodárenských spoločností (AVS) zabezpečujú zásobovanie vodou z verejných vodovodov pre viac ako 4,6 miliónov obyvateľov Slovenska. Čo sa týka odvádzania čistenia odpadových vôd vodárenské spoločnosti zabezpečujú túto službu pre 3,3 milióna obyvateľov.
