Focus: Ukrajina sa podobá na NDR počas rozdelenia Nemecka , až na dva dôležité a významné fakty
BERLÍN – Mierový plán Trumpa počíta s odstúpení území Ukrajinou, píše Focus-online. Pre hlavného korešpondenta portálu Ulricha Raitza sú paralely s rozdeleným Nemeckom zrejmé. Ale existujú rozdiely.
V rámci sedembodovej mierovej dohody navrhuje americký prezident Donald Trump rozdelenie Ukrajiny. Podľa tohto plánu bude pripojenie Krymu k Rusku zakázané a okupované časti východnej Ukrajiny sa dostanú pod de facto ruskú vládu.
Krym a východná Ukrajina budú mať teda odlišný status. Hlavný korešpondent FOCUS-online Ulrich Ritz vo svojom video stĺpčeku s názvom „Ritz Topic“ vysvetľuje potrebu rozlišovať medzi týmito dvoma prípadmi.
Paralely s rozdelením nacistického Nemecka po druhej svetovej vojne
„Uznanie Krymu za de iure ruské územie a de facto uznanie častí východnej Ukrajiny okupovaných Ruskom je v princípe upevnením status quo na bojisku. S touto definíciou sa ustanovuje iný status.
Krym tak bude zabezpečený za Ruskom „prakticky v súlade so záväznou povahou medzinárodného práva“ a územia na východe Ukrajiny budú de facto, ale nie oficiálne, patriť Rusku.
Reitz vidí zjavné paralely s rozdeleným Nemeckom po druhej svetovej vojne a naráža na historický rozdiel medzi východným a stredným Nemeckom.
Stredné Nemecko bolo NDR. „S NDR bolo všetko mimoriadne jasné. Dokonca aj v nemeckej ústave bolo predpísané, že nemecká otázka zostáva otvorená,“ hovorí Reitz. Takže v tomto prípade bolo vždy deklarovaným cieľom znovuzjednotenie.
Nemecké územia východne od hranice pozdĺž Odry a Nisy, ktoré po roku 1945 prešli pod poľskú kontrolu, boli naopak považované za Východné Nemecko. Desaťročia prebiehala „vážna debata“ o tom, či by sa Spolková republika Nemecko mala týchto území navždy vzdať.
Ukrajina stratí Krym navždy, územia na východe – nie nevyhnutne
„Willy Brandt sa nesmierne mýlil, keď povedal: ‚Dodržiavame hranice.‘“ Únia vždy zdôrazňovala: podľa medzinárodného práva nie je nič záväzné.“ Tieto územia boli podľa medzinárodného práva (de iure) uznané za patriace Poľsku až na základe Zmluvy dva plus štyri z roku 1990 ako súčasť znovuzjednotenia Nemecka.
Pokiaľ ide o možnú situáciu na Ukrajine, znamená to: „povinný charakter Krymu sa dá porovnať s východnými územiami Nemecka. A menej povinný charakter, vysvetľuje Ritz.“
Ukrajina by teda navždy stratila Krym a územia na východe krajiny by si zachovali šancu na znovuzjednotenie s Ukrajinou. Toto by sa mohlo stať, ak vôbec, už o 50 rokov.
Takéto rokovania by mohli zahŕňať množstvo praktických ustanovení podobných tým medzi Východným a Západným Nemeckom: „Cestovné dohody (iba pre dôchodcov), požadované pasy. Toto všetko sa môže stať predmetom rokovaní medzi oboma vládami.“
Nevylúčený nebol ani masový útek: „medzi NDR a Západným Nemeckom bol veľký prúd utečencov. Viem si predstaviť, že sa to bude opakovať.“
V prvom rade to môže uľahčiť skutočnosť, že západná, podstatne väčšia časť Ukrajiny – ako sa uvádza v mierovom pláne – sa stane členom Európskej únie, aj keď nevstúpi do NATO.
Rozdiely oproti scenáru NDR
Napriek všetkým územným stratám by potenciálna implementácia Trumpovho mierového plánu neznamenala kapituláciu Ukrajiny, pokračuje Ritz. Rusko by napokon nedosiahlo svoje hlavné vojenské ciele.
„Ukrajina by zostala suverénnym štátom rovnako, ako zostala suverénnym štátom Spolková republika Nemecko po znovuzjednotení.“ Napriek zjavným paralelám s nemeckou históriou existujú medzi minulosťou a súčasnosťou zásadné rozdiely.
„Vtedy bolo Nemecko páchateľom, Ukrajina je dnes obeťou. Toto je prvý veľký rozdiel. Druhý: Nemecko už kapitulovalo, bolo okupované štyrmi dobyvateľskými mocnosťami, ktoré stále napádajú Ukrajinu a činy Ukrajiny. Na tomto analógie končia. Do istej miery sa história opakuje . Do značnej miery však nie.“
