Dôsledky nových ciel USA pre svetovovú ekonomiku

Svetová obchodná vojna, ktorú vyhlásil americký prezident Donald Trump, vracia svetovú ekonomiku do obdobia rokov 1928-1935.

Ako urobiť dobrú prezentáciu? Musíte vytlačiť jasné plagáty, pridať špeciálne efekty, urobiť dobré oznámenie, požiadať svojich priateľov, aby „rozpumpovali“ atmosféru asi mesiac pred benefíciou. A potom vec „vypáli“ tak, ako má. To bola logika prejavu Donalda Trumpa z 2. apríla, keď uvrhol svet do najväčšej obchodnej krízy od Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia a takmer zaručenej recesie svetového hospodárstva. A urobil to veľkolepým spôsobom a štýlom.

Podľa západných médií to plánoval urobiť už 1. apríla, ale rozhodol sa, že na Deň bláznov nebude braný vážne. A svetové a predovšetkým americké akciové trhy na túto správu naozaj zareagovali bez žartu – najväčším jednostupňovým poklesom indexov od „skorého“ Covidu. Ropa išla nadol, keď odohrala rast z predchádzajúcich dní, ktorý sa odohrával na pozadí ďalšej eskalácie každého s každým a Izraela na Blízkom východe. Pocítili to všetky komoditné a dokonca aj poľnohospodárske trhy. Predstavenie sa podarilo.

Trump uvalil vyššie clá na všetky krajiny sveta…. okrem Ruska, Severnej Kórey, Kuby a Iránu. Na ktoré sa už údajne sankcie vzťahujú a majú ich dosť. A na zozname nie je ani Grónsko (ale Dánsko áno), Burkina Faso, Somálsko, Seychely, Palau a Vatikán. Podľa odborníkov na nich Američania „jednoducho zabudli“.

Všetci ostatní dostali zvýšené clá z 10 % na 50 %. Z nejakého dôvodu sa americkému prezidentovi najviac nepáčila francúzska zámorská jurisdikcia Saint-Pierre a Miquelon (sadzba sa zvýšila o 50 %), Lesotho (50 %), Kambodža (49 %) a Laos (48 %).

A to všetko sa neprezentuje ako obchodný útok USA, ale ako „reakcia“ na clá všetkých krajín uvedených na zozname (teda vôbec všetkých krajín okrem tých najzúrivejších tyranov) voči americkému tovaru. A tieto zvýšené sadzby na bezprecedentnú úroveň boli nazvané „zľavou“, čo je ako „clo proti USA“ rozdelené na polovicu. To však nie je pravda. Američania tvrdia, že majú „vlastné výpočty“.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že Trumpov tím bol pri tvorbe zoznamov veľmi kreatívny, keďže osobitný dôraz sa kladie jednak na všetkých spojencov USA a jednak na všetky offshorové jurisdikcie, ktoré by sa dali využiť na obchádzanie týchto obmedzení.

Voči tovarom z EÚ sa tak sadzba zvyšuje o 20 % (ide o dovoz do USA v hodnote približne 600 miliárd dolárov ročne). Voči Japonsku – 24 %, Južnej Kórei – 25 %, Taiwanu – 32 %. Dokonca aj voči Izraelu, ktorému Trump všemožne vyčíta – 17 %.

Osobitne treba spomenúť Indiu, ktorej dovoz podliehal dodatočnému clu vo výške 24 %. Kanadu a Mexiko americký prezident 2. apríla ignoroval, pretože svoje 25 % clo dostali už vo februári až marci a Kanaďania dostali aj +10 % na ropu a energiu, od ktorých je sever USA kriticky závislý.

Hlavný úder však dostala Čína – od 2. apríla 2025 o 20 %. Zdá sa, že to nie je kritické. Ale ďalších plus +34 % bolo ohlásených od 9. apríla 2025, keď sa očakáva ďalšia etapa zvyšovania sadzieb. To znamená, že celkovo Číňania dostali „dumping“ 54 % nových ciel, čo takmer blokuje ich tovar na americkom trhu.

Celé svetové hospodárstvo je teraz v šoku. Je to predovšetkým ponukový šok pre americký trh. Američania jednoducho zastavia všetky dovozy. Bude to „ponukový šok“, porovnateľný s tým, čo sa stalo počas covidu. Existuje riziko, že najbližšie dva mesiace Američania nebudú dovážať vôbec nič a budú vyčkávať. A USA sú „ekonomikou číslo jeden“ na svete a ovplyvňuje to všetky krajiny vrátane EÚ, Číny či dokonca Ukrajiny. Pretože EÚ je naším najväčším obchodným partnerom. Takže všetci očakávajú „reťazovú reakciu“, ale ako prvá bude trpieť americká ekonomika.

Na príklade strojárskeho priemyslu ilustrujeme, ako presne budú clá pôsobiť proti USA.

Americké strojárske výrobky pozostávajú z komponentov, ktoré môžu niekoľkokrát prekročiť hranice. Súčiastka, povedzme, prišla z Kanady do USA, kde bola spracovaná, a potom poslaná do Mexika, odkiaľ bola poslaná späť do USA ako súčasť nejakej jednotky. A zakaždým sa ukladá clo. Takže pre americký priemysel je to jednoducho šok, reakciou bude prenesenie týchto sadzieb na amerického spotrebiteľa. A to je inflácia. A to o 20 % alebo viac – nech už bude priemerné percento ciel akékoľvek. A to je inflačný šok.

Odpoveďou budú menové opatrenia na stabilizáciu hospodárstva. To nie je dobré pre americké podniky.

Najväčšou otázkou, ktorej teraz čelia podniky, je, či tieto clá budú trvalé, alebo či sa ešte posilnia, alebo možno naopak oslabia. Stále tiež nie je jasné, aké budú „zrkadlové“ opatrenia voči USA. Čínska ľudová republika už reagovala

V tejto situácii globálne finančné trhy klesajú. Predovšetkým americké akciové trhy. Pretože investori už neočakávajú zvýšené zisky. Burzy počas Trumpovho prejavu klesli o 3 – 4 %. To je veľmi, veľmi veľa. Okrem toho trh očakával zhoršenie podmienok obchodovania, takže začal postupne znižovať kotácie už pred 1-2 mesiacmi.

Táto situácia pripomína  búrlivé 30. roky 20. storočia, keď tiež prevládal protekcionizmus. Vtedy sa to skončilo veľkou vojnou.

Svet už zažil niečo podobné ako americký Deň oslobodenia koncom 20. rokov a v prvej polovici 30. rokov. Bola to recesia a zvyšovanie ciel. Veľká hospodárska kríza a popularita keynesiánstva vyvolali šialenú vlnu protekcionizmu. Tieto pokusy o ochranu svojich trhov pripravili pôdu pre druhú svetovú vojnu. Existuje jasný algoritmus – „Veľká depresia – protekcionizmus – vojna“…

Takže po druhej svetovej vojne bolo každému jasné, že by sa nemal protekcionizmus toľko zneužívať. Po druhej svetovej vojne bolo každému jasné, že protekcionizmus by sa nemal toľko zneužívať.

Vytváranie svetového menového systému v Bretton Woods, august 1944. Prameň: www.federalreservehistory.org

Boli vytvorené „špeciálne inštitúcie“ na kontrolu svetového obchodu, aby nedochádzalo k nadmernému protekcionizmu a aby existovali iné nástroje na riešenie obchodných sporov ako obchodné vojny alebo „horúce vojny“.

Bol to medzinárodný menový systém Breton Woods. Potom ho vylepšil jamajský systém a ten neskôr Plaza Accord. A teraz chce Trump tieto pravidlá zmeniť a uzavrieť dohodu Mar-a-Lago podľa názvu Trumpovej vily. Nie je to oficiálny ekonomický termín, ale symbolizuje nové pravidlá v globálnej ekonomike, ktoré USA zavádzajú.

USA vo svete, pretože liberalizácia globálneho hospodárstva a obchodu nahráva krajinám globálneho Juhu.

To všetko a vytvorilo predpoklady pre hlboké zmeny v USA. Situáciu by však mohli zmeniť len nepopulárne kroky. K čomu sa Trump odhodlal a porušil zavedené pravidlá. Pripravuje pôdu na to, aby sa všetky obchodné otázky riešili mimo WTO. Nemyslím si, že táto organizácia zostane aj teraz. Bude tu „dohoda z Mar-a-Lago“ ako náhrada za brettonwoodsky a jamajský systém.

To je však strategické. A takticky Biely dom rieši problém obrovského záporného salda zahraničného obchodu. Jednoducho povedané – USA nakupujú oveľa viac tovaru, ako ho predávajú.

To znamená, že peniaze sa „vyplavujú“ z krajiny a Trump, ako taký Scrooge McDuck, chce naopak všetky peniaze stiahnuť do Spojených štátov. Namiesto odlivu, príliv kapitálu.A potom tieto peniaze – presnejšie dolár – opatrne znehodnotiť, aby sa americký vývoz stal lacnejším a populárnejším na zahraničných trhoch. Presne to robili „ázijské tigre“ v 80. rokoch, keď bol Trump ešte mladý.

Prezident USA Donald Trump chce posilniť USA na úkor iných krajín.

Vedie ho potreba zvýšiť svoju obchodnú silu prostredníctvom obchodných vojen. V skutočnosti navrhuje „obchodný mier“, ale povedzme za podmienok „USA“. Vybral si cestu eskalácie. Zatiaľ však prevláda názor, že ide len o dočasné opatrenia, ktoré majú prinútiť všetkých, aby pristúpili na podmienky USA v bilaterálnych dohodách. Ale takéto dohody – to nebude rýchle. Tri mesiace? Šesť mesiacov? Viac? Kto vie, ako dlho to bude trvať? Každý mesiac takýchto ciel je pre podnikateľov stratou.

Partnerské vlády budú nútené zahrnúť protekcionizmus – a to nielen pre americký tovar. A tieto opatrenia nás zasiahnu oveľa viac. Trumpove clá najviac zasiahnu  malé podniky. Ak sa situácia nezmení, univerzálne americké clo zasiahne aj stredné a veľké podniky.

Sadzby boli vypočítané podľa vzorca „obchodný deficit USA s danou krajinou vydelený dovozom USA z danej krajiny“. Zjednodušene povedané, jeho cieľom bolo kompenzovať záporné saldo zahraničného obchodu USA. Je to na úrovni predpokladov, pretože výpočty neboli oficiálne zverejnené. A týchto 10 % nie je uvalených na Slovensko. Je to minimálna sadzba voči všetkým krajinám. Aby sa všetci dostali do ťažkej pozície. Nemyslím si, že by tam niekto uvažoval o obchode so Slovenskom samostatne. My sme sa jednoducho dostali pod horúcu ruku. Najviac budeme trpieť nie týmito 10 %, ale nepriamo, pretože to zasiahne obchod našich najbližších obchodných partnerov.

Inými slovami, Trumpov plán preorientovať americké podniky na vlastnú výrobu funguje, ale len vtedy, ak je dostatočná ponuka (inak je to len pauza a odložený dopyt).

Ak výroba klesá alebo nerastie, ale ceny rýchlo rastú, považuje sa to za najhorší možný scenár a nazýva sa „stagflácia“ (stagnácia + inflácia). Niečo podobné sa už deje v Rusku a Kremeľ je nútený kompenzovať stratu ekonomiky peniazmi z rezerv centrálnej banky a Fondu národného blahobytu. Napriek tomu však rozpočtový deficit stále rastie a „diery“ sa stále dajú zaplátať tlačením nových rubľov, pričom kurz drevenej meny sa umelo udržiava. Rezervy však nevydržia večne. Iránska ekonomika sa správa podobne. Prečo Trump umelo vytvára riziká takej „stagflácie“ aká je v Iráne?

Prezidetn USA Donald má „manipulatívny“ prístup, ktorý núti porušovať požiadavky WTO na bilaterálnej úrovni. Napriek tomu pre nás 10 % clo nie je kritické. Nemali by sme prísť zo zrkadlovou reakciou.

Iné krajiny však dajú. To je pre USA problém, pretože žijú vo svojom vlastnom oddelenom „svete“, kde ostatné krajiny nemôžu existovať bez USA, kde sú USA trhom, o ktorom všetci snívajú. Myslia si, že všetci okamžite pobežia rokovať o nových clách s USA. Ale to je nejaká zvláštna predstava, keď človek žije len vo svojich predstavách, ktoré nezodpovedajú realite. Na základe Trumpových krokov sa začnú ostatní spájať, aby Spojené štáty nejako „pokazili“. Je tu možné nečakané spojenectvo EÚ, Japonska, Číny, Kórey, prípadne Indie a ďalších krajín.

Hlavným výsledkom, ku ktorému by takáto politika mohla viesť, je zníženie globálnej závislosti od amerického dolára.

Tieto kroky môžu viesť nie ku kontrolovanej devalvácii dolára a podpore exportu, o ktorú sa snažia USA, ale k nekontrolovanej devalvácii a dedolarizácii svetového hospodárstva. Mnohé krajiny sa jednoducho rozhodnú vzdať sa dolára pri platbách. Tým sa okamžite zrúti dopyt po dolári a znehodnotí sa, čo určite „zasiahne“ každého Američana.

„Svetová obchodná vojna“, ktorej druhú fázu (po tlaku na Kanadu a Mexiko) ohlásil Donald Trump, bude mať pre svet ťažké dôsledky – hospodárske aj politické.

Nový svetový poriadok však vytvára nielen riziká, ale aj nové príležitosti. Predovšetkým pre „okrajové“ krajiny, ktoré môžu balansovať medzi USA, EÚ, Čínou a ďalšími veľkými ekonomikami.  Veď v obchode vyhráva ten, kto má najnižšiu cenu, alebo najnižší kurz národnej meny. Otázne je len to, či to dokážeme využiť.