Veľvyslanec Číny Cai Ge o vzájomných vzťahoch

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec v Slovenskej republike, J.E. pán CAI Ge, narodený v júni 1966, magister umenia, člen Komunistickej strany Číny. Poskytol Finančným novinám rozhovor.

Pracujete na Slovensku prvýkrát? Aký máte dojem zo Slovenska?

Veľvyslanec Cai Ge: Nie je to prvýkrát. Pred 20 rokmi som pracoval na Slovensku 6 rokov. Je mi cťou, že som bol vyslaný ako čínsky veľvyslanec na Slovensku tentoraz. Slovensko má dlhú históriu, nádhernú kultúru, krásnu prírodnú scenériu a je známe ako „krajina hradov“. Bratislavský hrad, Spišský hrad a Bojnický zámok majú krásnu a jedinečnú krajinu.

 

Majestátne Tatry sa rozprestierajú a rieka Dunaj sa kľukatí pred našimi očami. Slovenskí ľudia sú priateľskí, pracovití, milí a húževnatí. Vďaka dobrému dojmu, ktorý som urobil počas môjho posledného pôsobenia na Slovensku, ku Slovensku mám hlbokú náklonnosť. Čínska vláda v súčasnosti aktívne praktizuje koncepciu rozvoja orientovaného na ľudí a slovenská vláda sa zameriava na zlepšenie a posilnenie životu ľudí. Obe krajiny majú veľa spoločných čŕt v národnom riadení a sociálnom rozvoji. Slovensko sa nachádza v strede Európy, má zjavné geografické výhody, bezproblémovú dopravnú sieť a mnoho výhodných odvetví a komodít, ako rozvinutý automobilový, elektronický a strojársky priemysel, mimoriadne kvalitné kúpeľné centrá s horúcimi prameňmi a rozvinutý vinársky priemysel. Čína a Slovensko majú svoje vlastné charakteristiky a výhody, ale potenciál spolupráce ešte nebol plne využitý. Medzi oboma stranami je veľký potenciál vzájomne výhodnej spolupráce. Ako čínsky veľvyslanec na Slovensku budem podporovať s maximálnym úsilím na posilnenie výmeny a vzájomného učenia sa v rôznych oblastiach medzi oboma krajinami, aby prehĺbili vzájomne prospešnú spoluprácu a posilnili priateľstvo medzi dvoma národmi.

Tento rok si pripomíname 75. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi Slovenskom a Čínou. Ako hodnotíte súčasné vzťahy medzi Slovenskom a Čínou? Existujú nejaké nepriaznivé faktory vo vývoji vzťahov medzi oboma krajinami?

Veľvyslanec Cai Ge: Čína a Slovensko majú hlboké tradičné priateľstvo. 1. januára 1993 sa Slovenská republika stala nezávislou a suverénnou krajinou. Čína ihneď nadviazala s ňou diplomatické styky na úrovni veľvyslancov a naďalej využila 6. október 1949 ako deň nadviazania diplomatických stykov medzi oboma krajinami. Od nadviazania diplomatických stykov pred 75 rokmi sa vzťahy medzi oboma krajinami vo všeobecnosti rozvíjali hladko a oblasti spolupráce sa naďalej rozširovali.

Po prvé politická vzájomná dôvera medzi oboma krajinami sa neustále prehlbovala. Predstavitelia a orgány oboch krajín na rôznych úrovniach medzi oboma krajinami majú úzku komunikáciu. Čoraz častejšie bilaterálne výmeny a interakcie neustále poskytovali nový impulz na podporu rozvoja bilaterálnych vzťahov a prehĺbenia spolupráce medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy.

Po druhé hospodárska a obchodná spolupráca sa prehĺbila a zintenzívnila. Slovensko sa stalo štvrtým najväčším obchodným partnerom a najväčším zdrojom dovozu v strednej a východnej Európe Číny. Čína je najväčším obchodným partnerom Slovenska mimo EÚ. Podľa čínskych colných štatistík sa celkový obchod s tovarom medzi týmito dvoma krajinami zvýši zo 40,9 milióna amerických dolárov, keď vznikla samostatná Slovenská republika, na 11,53 miliardy amerických dolárov v roku 2023. Kumulatívne investície Číny na Slovensku dosiahli 540 miliónov amerických dolárov a vytvorili tisíce pracovných miest. Neustále sa objavujú príležitosti na spoluprácu medzi oboma krajinami v oblasti špičkových technológií, zeleného priemyslu a ďalej. Stále viac čínskych spoločností prichádza na Slovensko za účelom prieskumu a investovať.

Po tretie medziľudské a kultúrne výmeny sú čoraz častejšie. Pani Marina Čarnogurská, slávna sinologička na Slovensku, postupne preložila diela ako „Sen o červenom pavilóne“ a „Sun-c’“ do slovenčiny. Dokument „Hudec“ bol natočený a vyrobený a čoskoro bude uvedený na Slovensku. Každoročne sa na Slovensku konajú medziľudské a kultúrne výmenné aktivity, ako napríklad súťaž „Čínsky most“, „Deň čínskej kultúry“, „Festival čínskych filmov“ a koncerty a Slovensko tiež organizovalo bohaté a rôznorodé kultúrne výmenné aktivity v Číne, aby neustále zlepšovali vzájomné porozumenie medzi dvoma národmi. Od júla čínska strana vydáva päťročné viacvstupové víza slovenským občanom, ktorí spĺňajú podmienky a sú držiteľmi platného cestovného pasu na cestu do Číny na obchodné, turistické alebo rodinné návštevy, týmto účinne podporuje bilaterálne medziľudské a kultúrne výmeny a interakcie.

V súčasnosti sa Čína vydala na novú cestu k ďalšiemu komplexnému prehĺbeniu reforiem a otvoreniu sa a podpore čínskej modernizácie. Bude pokračovať v prehlbovaní reforiem a otváraní sa a presadzovaní čínskej modernizácie, čím bude poskytovať rozvojové príležitosti pre krajiny na celom svete, vrátane Slovenska. Čína je ochotná prijať návštevu predsedu vlády SR Roberta Fica v Číne a 75. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi Čínou a Slovenskom ako príležitosť na ďalšiu podporu praktickej spolupráce v rôznych oblastiach s cieľom lepšieho prospechu oboch národov.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že Taiwan je posvätným územím Číny. Princíp jednej Číny je všeobecným konsenzom medzinárodného spoločenstva a základnou normou medzinárodných vzťahov. Je tiež politickým základom a predpokladom Číny pri rozvoji vzťahov s inými krajinami sveta. Oceňujeme správny postoj slovenskej vlády, ktorý pevne presadzuje politiku jednej Číny a rozhodne sa staví proti „nezávislosti Taiwanu“. Stále sa však nájdu niektorí slovenskí poslanci, ktorí robia nevhodné slová a činy o otázkach súvisiacich s Taiwanom, ktoré vážne zasahovalo do vnútorných záležitostí Číny, porušovalo politický záväzok Slovenska dodržiavať princíp jednej Číny a tiež poškodzovalo imidž Slovenska. Trend histórie je nezastaviteľný. „Nezávislosť Taiwanu“ je predurčená ako slepá ulička. Vonkajšie sily, ktoré zasahujú do vnútorných záležitostí Číny, dovoľujú a podporujú „nezávislosť Taiwanu“ sú odsúdené na neúspech.

Čo si myslíte o nadchádzajúcej návšteve predsedu vlády SR Roberta Fica v Číne? Aké sú Vaše očakávania od výsledku tejto návštevy?

Veľvyslanec Cai Ge: Pri príležitosti 75. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Čínou a Slovenskom v tomto roku bude predseda vlády SR J.E. pán Robert Fico, pozvaný na návštevu Číny a na 7. ročník medzinárodného veľtrhu China International Import Expo (CIIE). Ide zároveň o prvú návštevu slovenského premiéra v Číne za posledných 17 rokov. Premiér Robert Fico navštívi Čínu s množstvom členov kabinetu a početnou delegáciou slovenských podnikateľov. Návšteve sa dostalo veľkej pozornosti. Čínska strana poskytne premiérovi Robertovi Ficovi a jeho delegácii nadštandardné, vrelé a priateľské prijatie.

 

Počas návštevy sa prezident Xi Jinping stretne s premiérom Robertom Ficom a predseda Štátnej rady Li Qiang a predseda Stáleho výboru Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov Zhao Leji s ním budú mať rozhovory a stretnutia, aby si hlboko vymenili názory na bilaterálne vzťahy a otázky spoločného záujmu. Obe strany vydajú spoločné vyhlásenie medzi oboma vládami a podpíšu sériu dokumentov o spolupráci s cieľom poskytnúť obom stranám politické záruky na priateľskú a pragmatickú spoluprácu v rôznych oblastiach. Ľudia z ekonomických a obchodných kruhov oboch krajín usporiadajú podnikateľské fórum, na ktorom si vymenia skúsenosti a budú diskutovať o projektoch. Obe strany usporiadajú v Pekingu aj čínsko-slovenskú výstavu detských ilustrácií. Táto návšteva bude obsahovo veľmi bohatá a mimoriadne dôležitou návštevou na posilnenie porozumenia, prehĺbenie vzájomnej dôvery, rozšírenie praktickej a vzájomne prospešnej spolupráce a zdedenie priateľstva pre budúcnosť. Bude míľnikom v histórii bilaterálnych vzťahov medzi Čínou a Slovenskom. Veríme, že pod strategickým vedením lídrov oboch krajín a so silnou podporou a spoločným úsilím Číny a Slovenska vo všetkých oblastiach sa vzťahy medzi oboma krajinami zlepšia a vstúpia do novej etapy.

Čo si myslíte o súčasnej ekonomickej situácii Číny?

Veľvyslanec Cai Ge: Čínska ekonomika ako druhá najväčšia svetová ekonomika a dôležitá súčasť globálnej ekonomiky má pevné základy, silnú odolnosť, veľký potenciál a dostatočnú dynamiku, jej vývojový trend stabilného a pozitívneho rastu sa dlhodobo nemení. Čínska ekonomika v prvej polovici tohto roka odolávala tlaku globálnej ekonomiky s rastúcou nestabilitou a neistotou a rôzne makroindikátory si vo všeobecnosti udržali trend stability a zlepšovania. Tu použijem na ilustráciu súbor údajov: v prvom polroku prekročil celkový HDP Číny 60 biliónov jüanov (približne 7,5 bilióna eur), čo predstavuje medziročný nárast o 5%. Sekundárny priemysel vzrástol medziročne o 5,8% a terciárny o 4,6% a prispeli k rastu ekonomiky 43,6% a 52,6%. Celkový dovoz a vývoz tovaru dosiahol 21,2 bilióna jüanov (približne 2,65 bilióna eur), čo je rekordné maximum za rovnaké obdobie v histórii. Disponibilný príjem na osobu sa medziročne zvýšil o 5,3%. Dá sa povedať, že čínska ekonomika sa v prvom polroku stabilne rozvíjala, zlepšovala sa kvantitatívne aj kvalitatívne a položila pevné základy pre realizáciu očakávaných rozvojových cieľov na celý rok.

Tento rok mnohé medzinárodné inštitúcie zvýšili svoje prognózy hospodárskeho rastu pre Čínu. V septembri čínska vláda zorganizovala špeciálne stretnutie s cieľom nasadiť a preštudovať ekonomickú prácu z aspektov meny, financií, priemyslu a iných, aby zvýšila úsilie o „stabilizáciu rastu a predchádzanie rizikám“, položila pevný základ pre neustále zlepšovanie čínskej ekonomiky a poskytla usmernenia pre vysokokvalitný rozvoj čínskej ekonomiky. Tvárou v tvár zložitému a neustále sa meniacemu medzinárodnému prostrediu má čínska ekonomika sebadôveru a silu napredovať cez vlny. Keď sa Číne darí, svet bude ešte lepší.

Cieľom rozvoja Číny je uskutočniť sen o veľkom omladení čínskeho národa. Ako sa tento sen splní?

Veľvyslanec Cai Ge: Sen o realizácii veľkého omladenia čínskeho národa je úzko spätý s krásnymi snami ľudí na celom svete. Tento sen sa usiluje o mier, rozvoj, spoluprácu a obojstranne výhodné výsledky. Stručne povedané, že „čínskym snom“ je dosiahnuť národnú prosperitu, národné omladenie a šťastie ľudí. Realizácia takéhoto sna si vyžaduje dlhodobé neustále úsilie a postupný pokrok.
Čína dosiahla v roku 2021, na 100. výročie založenia Komunistickej strany Číny, prvý cieľ vybudovať stredne prosperujúcu spoločnosť vo všetkých ohľadoch a historicky vyriešila problém absolútnej chudoby. Ďaľším cieľom je vybudovať z Číny modernú socialistickú krajinu, ktorá je prosperujúca, silná, demokratická, kultúrne vyspelá, harmonická a krásna do roku 2049, teda k 100. výročiu založenia Čínskej ľudovej republiky, a pridať sa k vyspelým krajinám. Celkové strategické usporiadanie tejto etapy je dvojkrokové: v podstate realizovať socialistickú modernizáciu do roku 2035 a vybudovať z našej krajiny prosperujúcu, silnú, demokratickú, kultúrne vyspelú, harmonickú a krásnu modernú socialistickú krajinu od roku 2035 do polovice tohto storočia.
Čínska vláda presadzuje čínsku modernizáciu komplexným prehlbovaním reforiem. Zakotvila cieľ v podstate realizovať socialistickú modernizáciu do roku 2035, navrhla viac ako 300 dôležitých reformných úloh a definovala harmonogram a cestovnú mapu na realizáciu čínskej modernizácie. Čínska vláda poskytne silnú hnaciu silu a inštitucionálnu záruku na podporu čínskej modernizácie a čínskeho sna o veľkom omladení čínskeho národa.

Práve ste spomenuli čínsku modernizáciu. Tento pojem nie je známy Slovákom. Môžete predstaviť jeho hlavné črty?

Veľvyslanec Cai Ge: V súhrne Čína presadzuje výstavbu veľkej modernej socialistickej krajiny s čínskou modernizáciou. Tento strategický rozvojový cieľ zahŕňa ekonomické aj politické aspekty. Čínska modernizácia je socialistická modernizácia vedená Komunistickou stranou Číny, ktorá má nielen univerzálne prvky modernizácie všetkých krajín, ale vyznačuje sa črtami, ktoré sú jedinečné pre čínsky kontext. Má päť jedinečných čŕt.

Po prvé je obrovský počet obyvateľov. Keďže viac ako 1,4 miliardy ľudí vstupuje do modernizácie ako celku, náročnosť a zložitosť sú bezprecedentné a vyžadujú si tvrdú prácu. Najvyššou prioritou je kvalitný rozvoj a základnou národnou politikou je reforma a otvorenie sa. Zameriame sa na to, aby sme boli lepšou verziou seba samých a nemáme v úmysle niekoho vyzývať, vyhrať alebo nahradiť.
Po druhé je spoločná prosperita pre všetkých. Zväčšiť koláč a spravodlivo ho rozdeliť sú rovnako dôležité. Do roku 2035 vstúpi do strednej príjmovej skupiny 800 miliónov Číňanov.
Po tretie je koordinácia materiálnej civilizácie a kultúrno-etickej civilizácie. Držíme sa celého procesu ľudovej demokracie a do ústavy píšeme rešpekt a ochranu ľudských práv. Konečným cieľom je realizovať slobodný a všestranný rozvoj ľudí. Celý proces ľudovej demokracie realizuje jednotu procesnej a výsledkovej demokracie, procedurálnej a materiálnej demokracie, priamej a nepriamej demokracie a ľudovej demokracie a vôle krajiny. Je to demokracia, ktorá je celoreťazová, všestranná a plne pokrytá, aj najrozsiahlejšia, najpravdivejšia a najúčinnejšia demokracia.
Po štvrté je harmónia medzi ľudstvom a prírodou. Čína je krajinou s najrýchlejším zlepšením kvality ovzdušia, najrýchlejším znížením energetickej náročnosti, najväčšou plochou umelých lesov a najväčším inštalovaným výkonom veternej a solárnej energie na svete. Pohybujeme sa od uhlíkového vrcholu k uhlíkovej neutralite najrýchlejšou rýchlosťou.
Po piate je mierový rozvoj. Čína navrhla Globálnu rozvojovú iniciatívu, Globálnu bezpečnostnú iniciatívu a Globálnu civilizačnú iniciatívu s cieľom poskytnúť čínske návrhy na vyriešenie rozvojových deficitov, vyriešenie bezpečnostných dilem, posilnenie vzájomného učenia sa medzi civilizáciami a podporu krajín, aby sa spojili pri budovaní globálneho spoločenstva zdieľanej budúcnosti.

Aké výsledky sa dosiahli v rámci Iniciatívy pásma a cesty a spolupráce medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy? Aká je účasť Slovenska v týchto dvoch mechanizmoch?

Veľvyslanec Cai Ge: V roku 2013 prezident Xi Jinping prvýkrát navrhol spoločnú výstavbu Ekonomického pásma hodvábnej cesty počas návštevy Strednej Ázie. V októbri toho istého roku počas svojej návštevy juhovýchodnej Ázie navrhol spoločne vybudovať Námornú hodvábnu cestu 21. storočia, čím spoločne vytvorili Iniciatívu pásma a cesty. Za posledných 10 rokov Čína podpísala dokumenty o spolupráci v rámci BRI s viac ako 150 krajinami a viac ako 30 medzinárodnými organizáciami. V minulom roku objem obchodu s tovarom medzi Čínou a zúčastnenými krajinami dosiahol 19,5 bilióna jüanov, čo predstavuje nárast o 2,8% a 46,6% celkového dovozu a vývozu. To je z hľadiska rozsahu a podielu najvyššia úroveň od predloženia BRI a ďalej prehĺbilo politickú komunikáciu, konektivitu zariadení, hladký obchod, finančnú integráciu a medziľudské väzby medzi zúčastnenými krajinami.

V roku 2012 bol vyhlásený mechanizmus spolupráce medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy. Za posledných 12 rokov sa platforma zamerala na praktickú spoluprácu, podporila spoluprácu medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy dosiahnuť plodné výsledky v rôznych oblastiach a zohrala pozitívnu úlohu pri prehlbovaní vzťahov medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy a obohacovaní konotácie vzťahov medzi Čínou a Európou. Obchod Číny s krajinami strednej a východnej Európy rástol priemerným ročným tempom 8,1% a čínsky dovoz z krajín strednej a východnej Európy rástol priemerným ročným tempom 9,2%. V prvej polovici tohto roka bola celková hodnota bilaterálneho obchodu medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy 489,27 miliardy jüanov, čo predstavuje nárast o 6,2% v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Medzi nimi vývoz do strednej a východnej Európy predstavoval 381,84 miliardy jüanov, čo predstavuje nárast o 6,1% a dovoz zo strednej a východnej Európy predstavoval 107,43 miliardy jüanov, čo predstavuje nárast o 6,6%. Počet obojsmerných turistických výmen sa takmer štvornásobne zvýšil a čínsko-európske nákladné vlaky pokryli väčšinu krajín strednej a východnej Európy. Okrem toho sú potešiteľné výsledky spolupráce v projektoch, ako sú maďarsko-srbská železnica a prístav Pireus v Grécku.

Slovensko je dôležitým partnerom v rámci BRI a spolupráce medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy. S pomocou týchto dvoch hlavných mechanizmov Čína a Slovensko dosiahli pozitívne pokroky v spolupráci v oblasti ako hospodárstva, obchodu, kultúry, vzdelávania, vedy a techniky, ale ešte nie sú plne využité a stále existuje potenciál, ktorý treba využiť. Tešíme sa na ďalšie prehlbovanie praktickej spolupráce so Slovenskom v prospech oboch národov.

Summit BRICS sa konal v ruskom meste Kazaň. Možete predstaviť úspechy dosiahnuté tohto Summitu? Čo si myslíte o perspektívach mechanizmu spolupráce BRICS?

Veľvyslanec Cai Ge: 23. októbra miestneho času sa konal 16. summit BRICS. Ide o prvý summit po rozšírení BRICS. Prezident Xi Jinping sa zúčastnil na summite a predniesol dôležité vyhlásenie. Privítal nových členov do rodiny BRICS a povedal, že rozšírenie BRICS je významným míľnikom v jej histórii a medzníkom vo vývoji medzinárodnej situácie.

Čím je svet nestabilnejší, tým väčšia je potreba držať vysoko vlajku mieru, rozvoja, spolupráce a vzájomného prospechu, volať po mieri, usilovať sa o spoločný rozvoj a upevňovať základy spolupráce.

Pre rozvoj BRICS v budúcnosti prezident Xi navrhol vybudovať BRICS oddanú mieru a pôsobiť ako obrancovia spoločnej bezpečnosti, vybudovať BRICS oddanú inováciám a pôsobiť ako priekopníci vysokokvalitného rozvoja, vybudovať BRICS oddanú zelenému rozvoju a pôsobiť ako praktizujúci trvalo udržateľného rozvoja, budovať BRICS oddanú spravodlivosti a pôsobiť ako predchodcovia pri reforme globálneho riadenia a budovať BRICS oddanú užšej výmene medzi ľuďmi a pôsobiť ako zástancovia harmonického spolunažívania medzi všetkými civilizáciami.

Čína v spolupráci s ďalšími krajinami globálneho juhu iniciovala skupinu Priatelia za mier na riešenie ukrajinskej krízy a vyzvala všetky strany na Blízkom východe, aby podporili okamžité prímerie a ukončenie zabíjania. Čína oznámila zriadenie medzinárodného výskumného centra hlbokomorských zdrojov BRICS a siete spolupráce digitálnych ekosystémov BRICS a zaviazala sa rozširovať spoluprácu s krajinami BRICS v oblasti zeleného priemyslu, čistej energie a zelenej ťažby.

Čína vyzvala na napredovanie v procese rozširovania členstva v BRICS a zriadenia mechanizmu partnerskej krajiny a prisľúbila, že v nasledujúcich piatich rokoch zavedie program budovania kapacít pre digitálne vzdelávanie BRICS a otvorí 10 vzdelávacích centier v krajinách BRICS. Tieto nové iniciatívy a opatrenia reagujú na to, čo svet potrebuje, odrážajú to, čo chcú krajiny BRICS a demonštrujú pevný záväzok a dôveru Číny v napredovanie spolupráce BRICS.

Od stretnutia ministrov zahraničných vecí BRICS v roku 2006, ktoré odštartovalo spoluprácu BRICS, do januára 2024, keď sa Saudská Arábia, Egypt, Spojené arabské emiráty, Irán a Etiópia stali oficiálnymi členmi BRICS, sa základy spolupráce BRICS stali čoraz pevnejšími, oblasti sa postupne rozšírili a stali sa konštruktívnou silou pre svetový ekonomický rast, zlepšenie globálneho riadenia a podporu demokratizácie medzinárodných vzťahov. Krajiny BRICS majú veľké populácie, bohaté zdroje a obrovské rozvojové potenciály. Veríme, že summit BRICS v Kazani povedie krajiny s rozvíjajúcimi sa trhmi a rozvojové krajiny k posilneniu jednoty a spolupráce, poskytne silnú vitalitu pre riešenie globálnych problémov a zabezpečenie medzinárodnej férovosti a spravodlivosti.

Európska komisia nedávno odhlasovala zavedenie vysokých ciel na elektrické vozidlá vyrobené v Číne. Ako hodnotíte túto záležitosť a ako sa budú vyvíjať vzťahy medzi EÚ a Čínou v budúcnosti ?

Veľvyslanec Cai Ge: Čína má dôsledný a jasný postoj k antisubvenčnému prípadu EÚ proti čínskym elektrickým vozidlám. Dôrazne sa stavia proti nespravodlivým, nevyhovujúcim a nerozumným protekcionistickým praktikám EÚ v prípade antisubvenčných opatrení a tiež sa dôrazne stavia proti zavedeniu vyrovnávacích ciel zo strany EÚ na čínske elektrické vozidlá. Zavedenie dodatočných ciel nevyrieši žiadne problémy, len otrasie a obmedzí dôveru a odhodlanie čínskych podnikov v investičnú spoluprácu s Európou. Dúfame, že sa EÚ čo najskôr vráti na cestu riešenia obchodných sporov prostredníctvom konzultácií. V tejto otázke Čína vysoko oceňuje správny postoj slovenskej vlády.

Budúci rok si pripomenieme 50. výročie nadviazania formálnych diplomatických vzťahov medzi Čínou a EÚ. Vzťahy medzi Čínou a EÚ sú v kritickom období. Čína vždy považovala rozvoj vzťahov medzi Čínou a EÚ za prioritné smerovanie svojej diplomacie. V skutočnosti neexistuje žiadny zásadný konflikt záujmov medzi Čínou a Európou, ani žiadny geostrategický rozpor. Spoločné záujmy oboch strán výrazne prevažujú nad ich rozdielmi. Zdravé, stabilné a udržateľné vzťahy medzi Čínou a EÚ sú v základnom záujme oboch strán a je tiež spoločným očakávaním medzinárodného spoločenstva. Ako dve hlavné sily, trhy a civilizácie v dnešnom svete sú vzťahy medzi Čínou a EÚ kľúčové pre svetový mier, stabilitu, rozvoj a prosperitu. Obe strany by sa mali držať partnerského postavenia, zotrvávať v dialógu a spolupráci, prehlbovať strategickú komunikáciu, posilňovať strategickú vzájomnú dôveru, budovať strategický konsenzus, vykonávať strategickú koordináciu, správne riešiť konflikty a rozdiely, podporovať stabilný a zdravý rozvoj vzťahov medzi Čínou a EÚ a naďalej prispievať k svetovému mieru a rozvoju.

Môžete nám v krátkosti predstaviť pozíciu a princípy Číny k ukrajinskej kríze?

Veľvyslanec Cai Ge: Čo sa týka ukrajinskej krízy, Čína vždy nezávisle rozhodovala na základe podstaty veci, zachovala si správny a objektívny postoj a vždy trvala na podpore mieru a rozhovoroch. Prezident Xi Jinping jasne predložil zásadný postoj „štyroch princípov“, konkrétne: „Suverenita a územná celistvosť všetkých krajín by sa mali rešpektovať. Ciele a zásady Charty Organizácie Spojených národov by sa mali dodržiavať. Legitímne obavy o bezpečnosť všetkých krajín by sa mali brať vážne. Mali by sa podporovať všetky snahy, ktoré vedú k mierovému riešeniu krízy.“ To je základná politika Číny v ukrajinskej otázke.

Čína v súlade so „štyrmi princípmi“ vydala dokument „Pozícia Číny k politickému urovnaniu ukrajinskej krízy“, ktorý zahŕňa 12 aspektov, konkrétne rešpektovanie suverenity všetkých krajín, opustenie mentality studenej vojny, zastavenie nepriateľských akcií, obnovenie mierových rozhovorov, vyriešenie humanitárnej krízy, ochranu civilistov a vojnových zajatcov, zachovanie bezpečnosti jadrových elektrární, zníženie strategických rizík, uľahčenie vývozu obilia, zastavenie jednostranných sankcií, udržanie stability priemyselných a dodávateľských reťazcov a podpora obnovy po konflikte.

Čína a Brazília spoločne vydali „šesť spoločných porozumení“, spustili iniciatívu „Priatelia za mier“ o ukrajinskej kríze na platforme OSN a opäť vyzvali na dodržiavanie „troch princípov“ deeskalácie konfliktu, konkrétne žiadne rozširovanie bojových polí, žiadna eskalácia nepriateľstva a žiadne rozdúchavanie plameňov. Predovšetkým sa nesmú používať zbrane hromadného ničenia a nesmú sa útočiť na mierové jadrové zariadenia vrátane jadrových elektrární. Osobitný predstaviteľ čínskej vlády pre euroázijské záležitosti, veľvyslanec Li Hui, bol vyslaný prostredníctvom kyvadlovej diplomacie a aktívne zohrával konštruktívnu úlohu pri presadzovaní mieru a rozhovorov, čím demonštroval zodpovednosť Číny ako zodpovednej veľkej krajiny.

Čína vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby stálo pevne na strane mieru, usilovalo sa o nádej na mier a pevne si zvolilo dialóg medzi dialógom a konfrontáciou. Čína bude naďalej podporovať medzinárodné spoločenstvo pri dosahovaní väčšieho konsenzu a hľadaní uskutočniteľných spôsobov politického riešenia krízy.