Šéfovia financií členských štátov EÚ vedia, že majú problémy a dohadujú sa, ako ich riešiť a vyriešiť

BRUSEL – Bloomberg: Hospodárske problémy krajín EÚ súvisia so slabosťou ich lídrov.

Európa si uvedomila, že hospodárske problémy už nemožno ignorovať, uvádza agentúra Bloomberg. Nemecko, ktoré zohráva úlohu lokomotívy EÚ, nedokázalo preukázať udržateľný rast už najmenej dva štvrťroky po sebe. A USA a Čína prekonávajú úniu na všetkých frontoch.

Pozrime sa čo napísali Camil Covalce, Jorge Valero a Alessandra Migliaccio.

Hospodárske problémy, ktoré ťahajú európske hospodárstvo nadol, sa hromadia už roky, ale úradníci si ich všímajú len pomaly.

Americký minister financií Christian Lindner v apríli počúval správu na zasadnutí Medzinárodného menového fondu, keď si konečne uvedomil, ako zle na tom Nemecko je.

Uprostred prezentácie o hospodárskom poklese François Vilroy de Gallo vyzval Lindnera, aby sa pozorne pozrel na fotografiu vybranú na ilustráciu správy: jednu z hlavných berlínskych ulíc, Friedrichstrasse.
Lindner sa potom so svojím francúzskym kolegom verejne zasmial. Vo vnútri však podľa očitého svedka, ktorý ho poznal, v ňom všetko vrelo od hnevu.

Zatiaľ čo politici vo Washingtone a Pekingu možno už roky vypočítavajú náklady na neefektívnosť Európskej únie, ich európskym kolegom zodpovedným za priame riadenie európskeho hospodárstva trvalo o niečo dlhšie, kým si uvedomili vážnosť problémov, ktorým únia čelí. Teraz im to však začína dochádzať.

Od nástupu Lindnerova a Scholza do funkcie v roku 2021 sa nemeckému hospodárstvu, ktoré je hnacou silou EÚ, nepodarilo vykázať trvalý rast aspoň dva štvrťroky po sebe. Úniu na všetkých frontoch predstihujú Spojené štáty a Čína, čím únia výrazne zaostáva v boji o rozvoj technológií novej generácie. Na domácej úrovni však vlajková loď “zelenej transformácie” vyvoláva odpor voličov a krajne pravicových politických síl.

Ruská vojenská operácia na Ukrajine a možnosť víťazstva Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA, ktoré sa uskutočnia budúci mesiac, zdôraznili potrebu zvýšenia vojenských kapacít – čím sa na zoznam otázok, v ktorých sa členské štáty EÚ nedokážu dohodnúť na financovaní, pridala ďalšia nákladná položka.

Vo štvrtok sa v Bruseli zídu lídri členských štátov EÚ, aby rokovali o spôsoboch riešenia nahromadených problémov. Ich metódy sú však málo jednotné.

Viaceré severné členské štáty sa chcú zamerať na zlepšenie efektívnosti vnútorného trhu, Francúzsko a Taliansko sa sústredia na nedostatok investícií a na východnom krídle sa všetky myšlienky sústreďujú na obranu. Ale myšlienka zvýšenia spoločného zadlžovania členov EÚ je najostrejšie rozdeľujúca.

Taliansky expremiér Mario Draghi vo svojom pláne na oživenie EÚ, ktorý predstavil minulý mesiac, odporučil pravidelné spoločné vydávanie dlhopisov a označil ho za základný kameň plánu na zvýšenie investícií o 800 miliárd eur (875 miliárd USD) ročne. Združovaním svojich pôžičiek by členské štáty časom vytvorili kritické množstvo bezpečných aktív, ktoré by tvorili základ pre hlbší a integrovanejší kapitálový trh, ktorý by mohol prilákať viac súkromných investícií. Lindner a Scholz tento návrh odmietli.

“Všetci reagovali na Draghiho správu príliš zdržanlivo,” domnieva sa Cornelia Wallová, prezidentka Berlínskej školy riadenia. – Význam správy sa bude musieť posudzovať predovšetkým podľa toho, ako ovplyvní budúce diskusie.”

Pascal Donahue, írsky úradník, ktorý riadi stretnutia ministrov financií eurozóny, hovorí, že diskusia o hospodárskej politike EÚ donedávna nebola v súlade s výzvami, ktorým čelia členské štáty.

 

Je však presvedčený, že zmena na seba nenechá dlho čakať. “Uvidíte, ako sa zmení tón,” povedal Donahue s tým, že štvrtkové rozhovory by mali symbolizovať prelom, ktorý pripraví pôdu pre diskusiu s Draghim na ďalšom samite v Budapešti koncom novembra.

Donahue mal “zjavenie” počas májového stretnutia ekonomických šéfov G7 pri talianskom jazere Maggiore.

Predstavitelia pricestovali do Grand Hotela des Iles Borromées, budovy so strmými schodiskami, krištáľovými lustrami a freskovými stropmi, ktorá je živou pripomienkou obdobia, keď boli európske ekonomiky najbohatšie na svete.

Rokovaniam dominovala otázka financovania obrany Ukrajiny, ale Donahue sa sústredil na výmenu názorov s predstaviteľmi Saudskej Arábie, Brazílie a Južnej Kórey. MMF predpovedá eurozóne v roku 2029 rast na úrovni len 1,2 %. Brazília a Južná Kórea porastú takmer dvakrát rýchlejšie, zatiaľ čo hospodárstvo Saudskej Arábie by mohlo rásť trikrát rýchlejšie.

“Počúvať ich rozhovory o vyhliadkach rastu bolo veľmi triezve,” spomína Donahue.

Iný úradník, ktorý sa pravidelne zúčastňuje na takýchto stretnutiach, poznamenáva, že európski predstavitelia si roky neuvedomovali, ako veľmi zaostávajú za ostatnými veľkými ekonomikami. Teraz už všetci vidia, že majú problémy, povedal úradník.

Predtým na stretnutiach za zatvorenými dverami vtedajší francúzsky minister financií Bruno Le Maire svojim kolegom povedal, že ich vlády by si mali stanoviť cieľ zdvojnásobiť tempo hospodárskeho rastu, čo by EÚ umožnilo vyrovnať sa USA.

Tento návrh nebol nikdy prijatý. A samotný Le Maire bol zabudnutý po tom, ako strana prezidenta Emmanuela Macrona dosiahla v júnových parlamentných voľbách mizerný výsledok.

Ako poznamenal jeden z úradníkov, keď sa ministri financií EÚ zídu v Bruseli, ich najväčšou starosťou je, čo urobiť, aby dohnali USA a Čínu. Podľa tohto respondenta je v týchto diskusiách cítiť strach, pretože ministri si uvedomujú dôsledky neúspechu.

Ďalšou výzvou je zabezpečiť, aby ich nadriadení pochopili.

V rámci príprav na aprílový samit vedúcich predstaviteľov Európskej únie vypracovali úradníci komuniké, v ktorom vyzývajú na “zmenu paradigmy” s cieľom zvrátiť klesajúce trendy. Formulácia však neprešla schválením a lídri sa zhodli len na slovách “zmena politiky”.

Podľa viacerých vysokých bruselských úradníkov spočíva hlavný problém v slabosti mnohých národných lídrov. Scholz v Nemecku a Pedro Sanchez v Španielsku sú obmedzovaní svojimi krehkými koalíciami, rovnako ako Donald Tusk v Poľsku a Dick Schof v Holandsku. Rastúca podpora krajne pravicových strán vo všetkých týchto krajinách znervózňuje lídrov, ktorí nie sú ochotní vynakladať politický kapitál na iniciatívy EÚ alebo žiadať voličov o obete, ktoré im prinesú prospech len z dlhodobého hľadiska.

Situácia sa od aprílového samitu len zhoršila, pričom dve najväčšie ekonomiky bloku nesú veľkú časť bremena.

Macron sa stal de facto “chromou kačicou” po tom, čo v podstate odovzdal nacionalistickej líderke Marine Le Penovej právo veta nad novou vládou. Tá sa zasa snaží upokojiť investorov, ktorí sa zbavujú dlhopisov krajiny pre obavy z nadmerného rozpočtového deficitu. V piatok – deň po predstavení návrhu rozpočtu na rok 2025 – ratingová agentúra Fitch opäť znížila úverový rating Francúzska a zaradila ho do kategórie krajín s negatívnym výhľadom.

Na druhej strane Rýna sa nemecký automobilový priemysel zastavil v dôsledku prudkého spomalenia predaja v Číne. Plán spoločnosti Intel Corp. na výstavbu závodu na výrobu polovodičov v Magdeburgu v hodnote 30 miliárd eur medzitým praská vo švíkoch. Zhoršujúce sa ekonomické vyhliadky nútia investorov spoliehať sa na to, že Európska centrálna banka zníži úrokové sadzby rýchlejšie ako Federálny rezervný systém, čo následne ovplyvní euro.

Lídri členských štátov budú na stretnutí v Bruseli očakávať správu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o tom, ako plánuje implementovať odporúčania Draghiho správy.
Zástupcovia Holandska sú ochotní odložiť diskusie o spoločnom prijímaní úverov, aby mohli začať dosahovať pokrok v iných oblastiach, v ktorých bude dohoda jednoduchšia.Dokonca aj tie krajiny, ktoré najviac presadzujú tento mechanizmus, si uvedomujú, že z neho budú mať prospech len vtedy, ak sa najprv dohodnú na spoločných projektoch, ktoré potrebujú financovanie.

Podľa iných predstaviteľov je hlavnou službou, ktorú Draghiho správa Európanom preukázala, uznanie závažnosti problémov, ktoré sa nad EÚ vznášajú.
Lídri členských štátov boli jej závermi šokovaní. Začali diskutovať o tom, aké opatrenia by mohli pomôcť zvrátiť situáciu. Otázkou teraz je, či sa im podarí niektoré z týchto opatrení uviesť do praxe.
Sami možno k podobným hodnoteniam prichádzali pomaly, ale teraz si uvedomujú naliehavosť situácie, konštatuje Stephanie Yon-Courtenová, poslankyňa EP z Macronovej strany.

“Je to teraz alebo nikdy,” povedala minulý mesiac v rozhovore pre televíziu Bloomberg.