V Československu akoby sa dejiny opäť zopakovali

Z dejín sa môžeme poučiť: hneď po sovietskej okupácii v auguste 1968 minister zahraničia ČSSR Jiří Hájek protestoval v Rade bezpečnosti OSN lebo okolnosti mu priali. Práve sa nachádzal na území Juhoslávie a teda mohol do New Yorku slobodne odletieť. Z Ruzynského letiska obsadeného od polnoci 21. augusta by sa mu to nepodarilo. Hájek bol do funkcie menovaný od apríla 1968 v prvej vláde ČSSR Oldřicha Černíka. Ten ho na nátlak sovietov musel odvolať už v polovici septembra, zrejme aby nerobil politiku na viac strán ako na tú správnu… Preto potom musel Černík ministrovať sám až do konca roka 1968 keď post zamini obsadil slovenský normalizátor Ján Marko. Černíkovi pomáhal ministrovať Václav Pleskot, neskôr štátny tajomník u Marka.

Na pozadí súčasnej politickej aj finančnej konsolidácie sa opoziční politici prestali zaujímať či Peter Žiga je alebo nie je predsedom NRSR.

Na webe NRSR sa dočítame: Predseda má aktívne reprezentovať zahraničnopolitické záujmy Slovenska zahraničnými cestami. Na nich by mal budovať medziparlamentnú spoluprácu, reprezentovať a komunikovať národné postoje v oblasti susedskej, európskej aj svetovej politiky.

Na poste predsedu je teraz politik ktorý podľa Ústavy mal byť zvolený plénom NRSR. Nestalo sa tak a mnohí politici tvrdia že je to v poriadku a môže to tak zostať do konca ich mandátu. Zrejme im nevadí, že šéf parlamentu nemôže plnohodnotne nadviazať na vládnu politiku “na všetky svetové strany”. Funkciu totiž zastáva ako podpredseda v poverení na predsedu  od prezidenta, navyše sú pochybnosti či je toto platné.

Pre dejiny vysvetlenie máme: V kritickom poaugustovom období tankami porazení politici na čele s Dubčekom nepotrebovali diplomaciu, lebo ju zaisťoval Husák a Biľak na jedinej svetovej strane.

V súčasnosti sa NRSR so svojimi kompetenciami na zahraničie dostala do podobného postavenia.

Dovetok k diplomacii na všetky svetové strany:  V roku 2014 sa v ČR takejto politike dostalo “zadosťučinenie”:

Prezident  Zeman chcel udeliť in memoriam Jiřímu Hájkovi štátne vyznamenanie. Mal ho prevziať jeho syn Jan, tiež postihnutý husákovým režimom. Zeman svoj zámer nakoniec anuloval, lebo Jan oznámil Zemanovi, že z jeho rúk ho neprevezme. Nesúhlasil s jeho politikou.

Vo vonkajšej oblasti ju možno zhovievavo zhodnotiť ako “na všetky svetové strany”.