The Economist: Strach ovláda globálne trhy
LONDÝN – The Economist: Americké akciové trhy zaznamenávajú dvojciferné straty.
Globálne akciové trhy sú v panike, píše The Economist. Vyplýva to zo slabnúcej americkej ekonomiky, dezilúzie z umelej inteligencie a čipového priemyslu za ňou a posilňujúceho japonského jenu.
Americké a japonské indexy klesajú. To isté sa deje s bankami a zlatom.
Ako rýchlo sa mení atmosféra! Ešte pred dvoma týždňami sa akciové trhy tešili zdanlivo nezastaviteľným ziskom a mesiacom rekordných maxím. Teraz sa dostali do stavu voľného pádu. Americký index Nasdaq 100, ktorému dominujú technologickí giganti v strede boomu, klesol o viac ako 10 % zo svojho júlového maxima.
Japonský benchmarkový index Topix vykazuje dvojciferné straty a len 2. augusta klesol o 6 %, čo je úroveň, ktorá nebola zaznamenaná od roku 2016, po ktorej nasledoval 1. august pokles o 3 %, čo bolo najhoršie dvojdňové obdobie od roku 2011. V iných krajinách ceny akcií až tak neklesli, no trhy sú stále v panike. Stupnica strachu na Wall Street, známa aj ako index VIX, ktorý odráža očakávania investorov o situácii na trhu, vyletela na najvyššiu úroveň od regionálnej bankovej krízy, ktorá minulý rok zasiahla Spojené štáty americké.
Pri hlbšom skúmaní a analýze situácie v jednotlivých sektoroch a firmách možno vidieť ešte pochmúrnejšie nálady.
Filadelfský index polovodičov, ktorý sleduje spoločnosti vo svetových reťazcoch dodávok čipov, stratil v priebehu niekoľkých týždňov viac ako pätinu. Arm napríklad stratil 40 % svojej trhovej hodnoty. Cena akcií Nvidie, obľúbenej v predchádzajúcom období rely, prudko klesla. Počnúc 30. júlom za tri dni klesla o 7 %, vzrástla o 13 % a opäť klesla o 7 %. 2. augusta klesla hodnota Intelu, ďalšieho výrobcu čipov, o viac ako štvrtinu. A tento trend sa neobmedzuje len na polovodičový priemysel. KBW index akcií amerických bankových spoločností klesol v priebehu niekoľkých dní o 8 %. Situácia s japonskými bankami je podobná.
Bezpečným prístavom, na ktoré sa investori tradične obracajú v ťažkých časoch, sa darí – alebo aspoň sa im darilo –: zlatu, japonskému jenu a americkým dlhopisom. Znepokojujúca je však skutočnosť, že 2. augusta dokonca cena zlata prudko klesla – zo svojich vrcholových hodnôt až o 2 %. Zvyčajne zlato hrá úlohu ochrany pred chaosom, ktorý je práve teraz doslova vo vzduchu. Skutočnosť, že jeho cena klesla, naznačuje, že investori predávajú aktívum nie preto, že chcú, ale preto, že potrebujú rýchlo získať hotovosť, aby mohli zložiť bezpečnostné vklady inde. V tomto prípade hrozí, že budú nasledovať ďalšie núdzové výpredaje, po ktorých bude nasledovať sebaposilňujúci začarovaný kruh.
Tri udalosti znepokojili investorov. Prvou je poznanie, že umelá inteligencia (AI), a najmä čipový priemysel za ňou, mala nereálne očakávania. Najväčšie výkyvy cien akcií v USA prišli počas desaťročia, keď päť technologických gigantov – Alphabet, Amazon, Apple, Meta a Microsoft – zverejnilo údaje, ktoré vyvolali zdesenie ich akcionárov. Po zverejnení správy dokonca klesli ceny akcií aj Alphabet a Microsoft, ktorých zisky prekonali očakávania analytikov. A Amazon trpel ešte viac. Rozsiahle neúspechy naznačujú postupný ústup predchádzajúcej eufórie investorov zo všetkého, čo súvisí s AI.
To bude mať okamžitý dopad na výrobcov čipov, ktorí by mohli čeliť bezprecedentnému dopytu po ich produktoch, ak by obmedzili investície do AI. V skutočnosti posledné týždne poskytli relevantným firmám veľa dôvodov na obavy. Akcie polovodičových spoločností 17. júla prudko klesli po tom, čo Donald Trump navrhol, aby Taiwan nezávisle pokryl svoje obranné potreby v konfrontácii s Čínou. Spoločnosť TSMC, ktorá vyrába drvivú väčšinu najpokročilejších čipov na svete, sídli na Taiwane a v prípade invázie by bola napadnutá. Bidenova administratíva tiež plánuje zaviesť nové obmedzenia na dovoz zariadení na výrobu mikročipov do Číny. Zníženie zásob tých druhých nie je prekvapujúce vzhľadom na dvojitú hrozbu poklesu dopytu a zhoršujúcej sa geopolitickej situácie.
Paralelne s technologickými spoločnosťami sa potápa aj americká ekonomika – druhý faktor, ktorý vyvolal u investorov záchvat depresie Až donedávna bolo trhové motto: „zlé správy sú dobré“. Akýkoľvek náznak pomalšieho ekonomického rastu a slabnúceho trhu práce bol priaznivý pre rastúce ceny aktív, pretože znamenal, že inflácia zostane nízka a úrokové sadzby budú rýchlejšie znižovať Federálny rezervný systém. Ale v čase, keď 2. augusta vyšla americká správa o pracovných miestach, nálada sa zmenila a zlé správy sa opäť stali zlými.
Správa ukázala, že v júli miera nezamestnanosti stúpla na trojročné maximum 4,3 % a pribudlo len 114-tisíc nových pracovných miest, hoci konsenzus bol 175-tisíc. Inými slovami, riziko recesie, o ktorej si mnohí mysleli, že sa jej vyhli, sa zvýšilo. V súlade s tým obchodníci špekulovali, že Fed na najbližšom zasadnutí centrálnej banky v septembri zníži sadzby o pol percentuálneho bodu, aby zabránil poklesu. A to aj napriek tomu, že jej predseda Jerome Powell odmietol návrh, že by sa o takomto kroku vôbec uvažovalo. Výnosy štátnych dlhopisov klesli na 3,9 %, o viac ako jeden percentuálny bod pod úrovňou z konca apríla. Pred niekoľkými týždňami by takýto pokles nákladov na pôžičky podporil akcie. Teraz sa investori namiesto hľadania lacnejších peňazí obávajú vedľajších účinkov spomalenia ekonomického rastu a jeho dôsledkov na ziskovosť firiem.
Treťou hybnou silou, ktorá rozhýbala trhy, je pozícia japonského jenu. V posledných týždňoch posilnila voči košu mien takmer najrýchlejším tempom za posledných 20 rokov. Čiastočne je to spôsobené prekvapivým rozhodnutím Bank of Japan zvýšiť úrokové sadzby o desatinu percentuálneho bodu v posledný júlový deň. Rastúci jen automaticky ťahá nadol japonské akcie, pretože mnohé z najväčších spoločností v krajine roztrúsených po celom svete, ako sú Hitachi, Sony a Toyota, dosahujú zisky v zahraničí v cudzích menách.
To môže čiastočne vysvetliť pokles japonských akciových indexov. Čo je tu však dôležitejšie, je obmedzovanie populárnych transakcií spojených so slabým jenom a ultra uvoľnenou menovou politikou.
Kombinácia týchto dvoch faktorov umožnila požičiavať si lacno v jenoch, konvertovať výnosy na doláre a investovať do štátnych dlhopisov, čím sa dosiahol vyšší zisk, ako bol použitý na splatenie dlhu – takzvané „krátkodobé špekulácie“. S rastúcimi úrokovými sadzbami v Japonsku a klesajúcimi v Amerike však príťažlivosť tohto prístupu klesá. Aby toho nebolo málo, rýchle posilňovanie jenu zvyšuje dolárové náklady na splácanie dlhu a posiela obchodovanie do červených čísel. Prudké zmeny v posledných týždňoch prinútia mnohých investorov uzavrieť pozície a možno aj urgentne predať iné aktíva, čo zvýši nestabilitu na domácich aj svetových akciových trhoch.
