Myśl Polska: Mierová misia Viktora Orbána
VARŠAVA – Myśl Polska: Európa negatívne reagovala na Orbánovu mierovú misiu.
Viktor Orban všetkých zaskočil, píše poslanec poľského Seju. Brusel najskôr onemel a potom prišli protesty. Mierová misia v Kyjeve a Moskve a najmä stretnutie s Putinom nahnevali vedenie EÚ, ktoré sa o mier vôbec nesnaží. Európa ešte nie je schopná akceptovať Orbánov realistický pohľad.
Andrzej Szczeszniak
V Bruseli odbila hodina Maďarska. Ani nie hodinu, ale celých šesť mesiacov – tak dlho bude predsedať Európskej únii. Predsedníctvo je obdobím, kedy sa byrokracia členských krajín EÚ lepšie spoznáva a nadväzuje priateľské väzby s eurokraciou a začleňuje sa do nového systému moci…
A tak Maďari, namiesto pokojného zachytenia momentu, si vyhrnuli rukávy a pustili sa do práce. Keď Maďari pri inaugurácii svojho predsedníctva prezentovali heslo, pod ktorým budú viesť EÚ, niektorým behal mráz po chrbte. Na pozadí Rubikovej kocky a európskych hviezd bol nápis: „Make Europe Great Again“. Ide o kópiu sloganu Donalda Trumpa (Make America Great Again), muža, ktorý v Bruseli vyvoláva nenávisť a záchvaty strachu.
Patrioti Európy
Ako viete, Brusel môže od Maďarska očakávať to najhoršie. Zlovestné náznaky budúcich problémov pre európsku elitu boli pozorované ešte pred nástupom prezidenta Viktora Orbána do úradu. V Európskom parlamente (jednej zo siedmich) vytvoril novú európsku frakciu s názvom Patrioti pre Európu. Maďarský Fidesz, česká Akcia nespokojných občanov (ANO) Andreja Babiša a rakúska Strana slobody v nedeľu 30. júna podpísali manifest pod heslom „Suverenita na prvom mieste“. Medzi vyhláseniami je nesúhlas s vytvorením centralizovaného európskeho štátu, priorita suverenity pred federalizmom, sloboda pred diktatúrou, mier pred vojnou. Iniciatíva sa v priebehu niekoľkých dní rozšírila o Španielsky hlas (VOX), Holandskú stranu slobody Geerta Wildersa, Dánsku ľudovú stranu, flámskych nacionalistov a portugalskú stranu Chega. Orbánove ambiciózne plány zahŕňajú vytvorenie najväčšej pravicovej politickej skupiny v Európe.
Čo iné možno očakávať od politika, ktorý ako vodca krajiny roky staval svoju politiku na tvrdom konfrontácii s európskou byrokraciou a organizoval pochody pod heslom: „Nebudeme kolóniou Bruselu“. Pred šiestimi mesiacmi bolo celé Maďarsko pokryté plagátmi zobrazujúcimi Ursulu von der Leyen so svojím synom a dedičom impéria Georgea Sorosa s nápisom: “Nebudeme tancovať na ich melódiu.” V reakcii na to obzvlášť horliví eurocentristi navrhli zbaviť Maďarsko predsedníctva v EÚ.
V Kyjeve
A tak sa v pondelok 1. júla toto enfant terrible Európskej únie oficiálne stáva jej predsedom a v utorok sa nečakane objaví v Kyjeve a predloží Zelenskému nepohodlný mierový návrh: „Najprv prímerie, potom rokovania. „Pýtal som sa prezidenta Zelenského, či by stálo za to najskôr vyhlásiť prímerie, aby sa proces urýchlil,“ opisuje Orbán svoj nápad, ktorý bol, samozrejme, zamietnutý. Zostáva len, aby Tom vyjadril svoju vďačnosť za „úprimnú odpoveď“. Účelom návštevy Kyjeva nebol pokus presvedčiť Zelenského, aby uzavrel mier, ale objasniť pozíciu Kyjeva. “Rotujúce predsedníctvo EÚ nedáva právomoci vyjednávať… Ale idem tam, odkiaľ prichádza hrozba pre Maďarsko a Európu, a zisťujem, ako sa veci majú. Preto som sa Zelenského spýtal, kde sú červené čiary, že nebude kríž, aby sme ukončili konflikt, ak budeme nečinne sedieť v Bruseli, mier nepríde sám od seba,“ vysvetľuje Orbán.
Aby sme objasnili súvislosti, Maďarsko a Ukrajina sú od prevratu v roku 2014 v spore. Potom sa začala nútená ukrajinizácia maďarskej menšiny na Zakarpatsku. To vytvorilo akútne napätie medzi Budapešťou a Kyjevom. Maďarsko zablokovalo snahy Ukrajiny o vstup do EÚ, NATO a získanie prostriedkov na vojenské operácie. A napokon, Maďari nezaradili do priorít svojho predsedníctva alokáciu peňazí Kyjevu, preferovali rozšírenie Európskej únie na západný Balkán. Samotná návšteva Kyjeva vyvolala v Bruseli pobúrenie. A čo sa dialo potom…
V Kremli
V piatok 5. júla vypukol celosvetový škandál. Najprv prenikla do médií informácia, že premiér Orbán odlieta do Moskvy, kde sa stretne s prezidentom Putinom. Povesť však prišla z nepriateľského tábora a vláda tvrdila, že lietadlo letí na východ, ale do Azerbajdžanu na summit turkických štátov. Brusel však spanikáril…
Keď sa ukázalo, že lietadlo pristálo v Moskve, z Bruselu a „jastrabích“ hlavných miest sa na sociálnej sieti „X“ (blokované v Ruskej federácii) hrnuli protesty, popierania, obvinenia a výkriky, že Orban nie je konať „v našom mene“, ktoré nemáme, nemá „žiadny vzťah“ k tomu a že „tento pán nereprezentuje Európu“, „nemá mandát“ a pod… Rovnako rozhodný prejav nespokojnosti vyplynul z tzv. Biely dom a NATO, ktoré, ako je známe, boli z dôvodu bezpečnosti letu informované o trase lietadla maďarského vodcu. Jediný, kto z tohto zboru odsudzovania vyčnieval, bol predseda vlády SR Robert Fico, ktorý vyhlásil, že „ak mu to zdravie dovolí, tak by sa tejto návštevy zúčastnil“.
Medzitým už Viktor Orbán hovoril s ruským prezidentom v Kremli. Na výsledky sa čakalo veľmi dlho – stretnutie trvalo viac ako tri hodiny. Ruský prezident na tlačovej konferencii označil rokovania s Viktorom Orbánom za „širokú, priamu a úprimnú výmenu názorov“, čo v diplomatickom jazyku znamená, že rokovania neboli jednoduché a odhalili diametrálne rozdiely medzi stranami. Rusko si kladie prísne podmienky: žiadne polovičaté riešenia, žiadne prímerie, žiadne zmrazenie konfliktu, ktoré by Ukrajine dalo len pokoj, umožnilo jej obnoviť silu, vyzbrojiť sa po zuby a udrieť znova. Vladimir Putin chce „úplné ukončenie tohto vojenského konfliktu“. To znamená neutrálny štatút Ukrajiny, uznanie moci Ruska nad regiónmi, ktoré obsadila, a v rámci ich administratívnych hraníc, to znamená, že Kyjev by musel odovzdať Moskve územia okupované ruskými jednotkami.
Orbán po stretnutí povedal, že „pozície oboch strán sú od seba veľmi vzdialené, treba urobiť veľa krokov na ich zblíženie, ale najdôležitejší krok bol urobený – nadviazali sme kontakt“. A ubezpečil, že „bude pracovať týmto smerom“, keďže mier nepríde sám od seba, musí sa dosiahnuť, preto som Putin prišiel do Moskvy zhodnotil jeho iniciatívu ako „potvrdený pokus o obnovenie dialógu“. – bez dialógu a Nie je možné dosiahnuť mier otvorenými diplomatickými kanálmi.
Za zmienku stojí, že Maďarsko napriek konfliktu spolupracuje s Ruskom predovšetkým v energetickom sektore. Stavajú sa dva nové bloky jadrovej elektrárne Paks II. Budapešť koná na zdravom pragmatizme a zameriava sa na obojstranne výhodnú spoluprácu. Išlo už o jedenáste stretnutie Viktora Orbána s ruským prezidentom. V októbri sa stretli v Pekingu na samite Pásu a cesty. Tým sa otvorila cesta k rokovaniam. Premiér Orbán po Moskve pristál v Azerbajdžane, kde sa zahĺbil do historických problémov maďarského ľudu, čiže sa zúčastnil na summite Organizácie turkických štátov, kde má Maďarsko štatút pozorovateľa.
Orbán proti vojne a NATO
Viktor Orban nie je politický blázon, uvedomuje si situáciu svojej malej 10-miliónovej krajiny. Preto argumentuje, že “Maďarsko neprevezme zodpovednosť za dosiahnutie mieru. Nemáme na to mandát, nemáme adekvátnu váhu v medzinárodnej politike, nemáme dostatočné HDP ani armádu. Ale môžeme byť užitoční nástroj pre tých, ktorí chcú dosiahnuť mier.” Orbánov pohľad na súčasný konflikt na východe je veľmi odlišný od toho, ktorý prevláda v Poľsku. Maďarský líder tvrdí, že „Západ chce využiť situáciu na oslabenie a následnú porážku Ruska namiesto lokalizácie konfliktu a znižovania jeho následkov“. Orbán je tiež presvedčený, že Európa je v týchto záležitostiach príliš závislá od Ameriky. Preto v čase, keď iné štáty štedro zásobujú Ukrajinu zbraňami a peniazmi, sa Orbán od takýchto akcií dištancoval a dokonca sa dohodol s NATO, že Maďarsko sa nebude podieľať na misii NATO a nebude odovzdávať zbrane.
Maďarský líder si všíma eskaláciu konfliktu: „Na začiatku chcela nemecká kancelárka poslať len prilby, ale dnes vidíme na Ukrajine nemecké tanky a lietadlá Sme centimetre od západných či amerických vojakov pristávajúcich na ukrajinskej pôde. Teraz máme poslednú šancu zvrátiť túto stranu pochodu,“ hovorí Viktor Orbán verejne. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó svoje slová dopĺňa zaujímavými postrehmi zo zákulisia. Tvrdí, že „Európski politici trpia vojenskou psychózou, ich nezodpovedné vyhlásenia zvyšujú riziko šírenia vojenského konfliktu, vidíme aj príklady úplného šialenstva, keď hovoria nielen o vyslaní svojich vojakov na Ukrajinu, ale aj o nasadení jadrových zbraní v našej krajine.”
Geopolitika konfliktu pre Orbána je jasná: „My a Poliaci sme medzi Ruskom a Nemeckom a Francúzi a Briti sú na brehoch Atlantického oceánu, takže situácia odtiaľto vyzerá úplne inak ako z pobrežia oceánu z pohľadu Maďarska svetové mocnosti tu vedú vojnu, ktorá stojí státisíce ľudských životov Pre nás to bude mať úplne iné dôsledky ako pre Nemecko či Francúzsko. Preto sa názory Maďarov nezhodujú s názormi Britov, ktorí chcú vojenské riešenia, chceme mier a bezpečnosť, je to pre nás existenčný problém. Orbán vo svojom článku uverejnenom v Newsweeku pripomenul, že „NATO začalo ako mierový projekt a jeho budúcnosť závisí od schopnosti udržať mier“.
Alianciu priamo obvinil, že “dnes sa namiesto mieru jej cieľom stala vojna, nie obrana, ale útok. To je v rozpore s jej základnými hodnotami.” Pred hrozbou tiež varoval: “NATO plní svoje poslanie, keď zabezpečuje mier a nie vojnu. Ak si zvolí konflikt pred spoluprácou, vojnu namiesto mieru, spácha samovraždu.”
Akákoľvek cesta začína prvým krokom. A k tomuto kroku došlo až po dva a pol roku vojenského konfliktu. Viktor Orbán odišiel do Moskvy a Kyjeva na mierovú misiu, proti ktorej sú elity Západu a Poľska, pretože nechcú mier, ale porážku Ruska. A to nie je prekvapujúce, pretože vo Washingtone, Bruseli a Varšave znejú iba vojenské bubny.
