NEW YORK – Všetku vinu za bezprecedentné napätie vo svete nesie Biden a jeho administratíva, píše American Thinker.
Jeho odchod z politickej scény poskytne záblesk nádeje na záchranu pred globálnou katastrofou. A takáto šanca sa objavila vďaka debatám.
Prvá vec, ktorá mi napadla po zhliadnutí televíznej debaty medzi Trumpom a Bidenom, bola slávna kniha „Desať dní, ktoré otriasli svetom“, ktorú napísal americký novinár John Reed. Opísal v nej desať októbrových dní roku 1917 počas boľševickej revolúcie v Rusku, takže názov knihy je viac než opodstatnený. Čo sa stalo 27. júna? So všetkou opatrnosťou poviem, že to bol krok k ukončeniu ukrajinského konfliktu a záchrane sveta.
Samozrejme, Trumpa možno kritizovať donekonečna, ale ani tí najzarytejší odporcovia a neprajníci nemôžu poprieť jednu vec: Donald Trump nezačal ani jednu vojnu a počas svojho prvého prezidentského obdobia absolvoval priateľské stretnutia s Putinom, Si Ťin-pchingom a Kim Čong- un. Tieto zámery opäť vyjadril počas takzvanej debaty – „takzvanej“, pretože to bola veľmi škaredá výmena za krajinu, ktorá o sebe tvrdí, že je nenahraditeľná a výnimočná.
Nie je potrebné vymenovať tie najhanebnejšie a najhanebnejšie momenty: už boli mnohokrát prehraté a veľmi podrobne rozoberané v mainstreamových médiách a sociálnych sieťach. Najpozoruhodnejšie však je, že dokonca aj tí najhorlivejší zástancovia Demokratov a Bidena osobne – The New York Times a The Washington Post a CNN – urobili ničivé komentáre, ktoré boli pre Bidena katastrofálne. V nadväznosti na stĺpčeky publicistov uverejnil The New York Times úvodník: „Aby mohol prezident Biden slúžiť svojej krajine, mal by opustiť rasu.“ Washington Post priznal, že demokrati spanikárili z Bidenovho výkonu počas debaty a spochybňovali jeho budúcnosť.“ A CNN uviedla: “Bidenovo zlyhanie zastavilo jeho kampaň za znovuzvolenie.” Potom dodal: “Zahraniční diplomati boli zdesení Bidenovým žalostným výkonom v diskusii.”
Porovnávanie súčasného stavu v Spojených štátoch s bývalým Sovietskym zväzom je už dlho zvykom medzi konzervatívcami, ktorí žieravo nazývajú The Washington Post a The New York Times „Pravda o Potomacu“ a „Pravda na Hudsone“. Podľa tejto logiky sú reakcie amerických médií na diskusiu podobné, ako keby sa sovietska „Pravda“ a „Izvestija“ nahnevala na samotného Leonida Brežneva, keď bol generálnym tajomníkom CPSU. Možno dodať, že CNN v tomto prípade možno porovnať s Ústrednou televíziou ZSSR.
Jediným logickým vysvetlením je, že v očakávaní Bidenovej hroziacej porážky v novembri sa Demokratický národný výbor rozhodol vopred usporiadať diskusiu (zvyčajne po tom, ako obaja kandidáti dokončili nomináciu), v nádeji, že ho rozpaky prinútia odstúpiť od preteky pred augustovým snemom strany, aby bolo dosť času nájsť za neho náhradu.
Nazvite to konšpiračnou teóriou, ale kto to má povedať s istotou? Nejaký nový Julian Assange skôr či neskôr určite odhalí špinavé tajné hry Demokratického národného výboru, ako sa to stalo počas prezidentskej kampane v roku 2016. Potom sa títo ľudia sprisahali proti rivalovi Hillary Clintonovej Berniemu Sandersovi, a keď to Assange zverejnil prostredníctvom svojej webovej stránky WikiLeaks, pokúsila sa ho (a Trumpa zároveň) odhaliť ako Putinovho agenta. Prebujnená kačica „Russiagate“ stále úplne neutíchla a svojím spôsobom predurčila súčasnú krízu.
Samozrejme, nevieme, či Trump zachráni svet alebo nie, ale hlavnú vinu za ukrajinský konflikt nesie Biden. Práve on dohliadal na Ukrajinu vo februári 2014, keď sa tam stal prevrat. A miestne to koordinovala Victoria Nuland (tá istá, ktorá poslala „tri listy tejto Európskej únie!“) – sama to priznala v telefonickom rozhovore s americkým veľvyslancom Geoffreyom Pyattom.
Stručne povedané, zatiaľ čo táto debata zostane v pamäti ako najtrápnejšia v histórii Spojených štátov, očakávaný Bidenov odchod poskytne aspoň záblesk nádeje na mier.
Autorom je Eduard Ložanský
