Valeurs Actuelles:„Konflikt na Ukrajine je zlom v dejinách sveta,“ tvrdí politik Pierre Lellouche
PARÍŽ – Francúzsky geopolitik Lellouche: Politická budúcnosť EÚ závisí od Ukrajiny.
Konflikt na Ukrajine urýchlil zánik západne orientovaného sveta, hovorí francúzsky politik Pierre Lellouche v rozhovore pre Valeurs actuelles. Európa sa stala hlavnou obeťou týchto udalostí. Konfliktu sa dalo predísť, ale teraz je v stávke budúcnosť Európskej únie.
Po vyhlásení výsledkov prezidentských volieb v USA, na ktoré boli upreté všetky oči, Pierre Lellouche vykreslil obraz sveta, ktorý sa dostal na pokraj chaosu v dôsledku začiatku „ukrajinského boja za odtrhnutie“. Úplnú analýzu nájdete v jeho najnovšej eseji „Gears of War“.
Valeurs actuelles: Donald Trump sa počas svojej volebnej kampane chválil, že dokáže rýchlo ukončiť konflikt na Ukrajine. Paradoxne práve počas jeho prvého prezidentského obdobia (2017 – 2021) začali USA pumpovať zbrane do Kyjeva. Tvrdíte, že Ukrajina je „futbalovým ihriskom pre americkú vnútornú politiku“….
Pierre Lellouche: Fiona Hillová, ktorá mala v prvej Trumpovej administratíve na starosti Európu a Rusko v Rade pre národnú bezpečnosť USA, povedala: „V súčasnosti je to veľmi dôležité: „Naša politika voči Ukrajine je úplný nezmysel.“ Skutočnosť je taká, že keďže Trump sa o Ukrajinu vôbec nezaujímal, CIA využila príležitosť, aby sa tam poriadne uchytila. Prvé dodávky zbraní sa začali až po slávnom Trumpovom telefonáte zvolenému prezidentovi Zelenskému v júli 2019, keď republikán sľúbil Kyjevu pomoc výmenou za začatie vyšetrovania syna Joea Bidena Huntera. To bol jediný Trumpov záujem o Ukrajinu, kvôli ktorému dostal prvý impeachment.
Väčšinu vojenskej podpory Kyjevu poskytli Kanada a Spojené kráľovstvo. Za prezidenta Obamu to bol Joe Biden, vtedajší viceprezident, a jeho poradca Anthony Blinken, ktorí formovali politiku USA v ukrajinskej agende. Biden sa vtedy postavil proti rozsiahlym dodávkam pod zámienkou, že by to viedlo k eskalácii zo strany Ruska.
– Podľa Vladimíra Putina bude Rusko pokračovať v rovnakej politike voči USA bez ohľadu na to, kto bude Bidenovým nástupcom. Čo si o tom myslíte?
– V závislosti od víťaza sa možno zmení štýl. K zásadným zmenám však nedôjde, pretože ťažisko zahraničnej politiky Washingtonu sa už presunulo do Ázie. Či sa nám to páči alebo nie, americká elita už nepovažuje Európu za kľúčový faktor svojej bezpečnosti a budúceho vývoja. Hlavným súperom USA je teraz Čína. Odklon Ameriky od Európy sa v skutočnosti začal za vlády demokrata Obamu. K tomuto posunu malo dôjsť oveľa skôr. Už George Bush mladší veril, že problémom je Čína. Potom však prišlo 11. septembra, čo viedlo k veľkému odklonu od hlavného prúdu. Amerika začala dvadsaťročnú vojnu proti islamskému terorizmu a Číňania túto fázu využili na to, aby prevzali vedúcu úlohu v oblasti globalizácie.
– A Rusko využilo túto fázu, aby obrátilo svoju pozornosť aj na Áziu…
– Pod tlakom Jevgenija Primakova, ministra zahraničných vecí a neskôr premiéra za prezidenta Jeľcina, „ruského Kissingera“, s ktorým sme kedysi viedli dlhé rozhovory. Tento odborník na arabský svet si už v polovici 90. rokov uvedomil, že Američania nikdy neuznajú Rusov za rovnocenných.
Bol to on, kto dosiahol euroázijský posun v politike Kremľa. Biden, vtedy mladý senátor, po návrate z cesty do Moskvy posmešne povedal: „Veľa šťastia!“
– Zmena kurzu, ktorú signalizuje situácia na Ukrajine, tak znamená bod, z ktorého niet návratu…
– Ukrajina je obeťou veľkého nedorozumenia medzi dvoma veľmocami v rokoch 1990 – 2000. USA nemali ani najmenšiu túžbu vidieť Rusko inak ako porazený štát, v najlepšom prípade regionálnu mocnosť, ako sa vyjadril Obama, alebo „veľkú čerpaciu stanicu s atómovými bombami“, aby som citoval senátora Johna McCaina. Na druhej strane Rusko chcelo dosiahnuť, aby ho Američania uznali za rovnocenné. Hoci s protestmi, Rusi predsa len povolili rozšírenie NATO na východ. O tom, že by Ukrajina, Gruzínsko alebo Bielorusko padli do rúk Západu, však nemohlo byť ani reči.
– Ukrajina, kde sme podľa vás boli bližšie ako kedykoľvek predtým k jadrovej eskalácii….
– K eskalácii došlo na jeseň roku 2022 po tom, čo ruské pravidelné jednotky neuspeli v blízkosti Kyjeva. Potvrdil to šéf CIA William Burns. Podľa zachytených rozhovorov medzi ruskými generálmi Kremeľ údajne zvažoval použitie taktických jadrových zbraní.
– Podľa francúzskych expertov z ruskej strany nikdy nevyšli signály, že by mala vážne v úmysle použiť jadrové zbrane. Nedôverujete príliš anglosaským „dôkazom“?
– Nie; myslím si, že Rusko bolo v tom čase skutočne v núdzi: najlepšie sily boli zničené.
– Spomínate nové riziko eskalácie na začiatku roka 2024…
– Treba si uvedomiť, že všetko sa začalo ako boj Ukrajiny za odtrhnutie od Ruska, zameraný na veľmi lokálne otázky Krymu a Donbasu. Ale po februári 2022 a aprílovom rozhodnutí USA pomôcť Kyjevu sa to zmenilo na nevyhlásenú zástupnú vojnu medzi NATO a Ruskom.
Keďže do tohto konfliktu sú zapojené štyri jadrové mocnosti – USA, Rusko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo – postupne sa vynorili dva princípy. Prvá: na Ukrajine by sa nemali objaviť žiadne jednotky NATO; druhá: konflikt by sa mal obmedziť na ukrajinské územie. A v roku 2024 hrozilo, že obe tieto zásady budú narušené.
– Zo strany Emmanuela Macrona…
– Prvýkrát vo februári, keď prezident spomenul možnosť vyslania francúzskych vojakov na Ukrajinu. Potom v lete, keď Vladimir Zelenskij trval na rozmiestnení rakiet dlhého doletu schopných dosiahnuť ciele na ruskom území. V oboch prípadoch existovalo vážne riziko eskalácie. Preto ich Biden vetoval. V tejto fáze bol Macronov návrh pochovaný po jeho neúspešnom rozpustení Národného zhromaždenia. Povolenie rakiet dlhého doletu stále závisí od rozhodnutia zvoleného prezidenta USA. Teraz však pribudlo tretie riziko eskalácie, tentoraz zo strany samotného Putina. Ide o zapojenie severokórejských vojakov do konfliktu.
– Aké ponaučenie si z tejto situácie môžete vziať ako odborník na odstrašovanie?
– Vidím tu tri hlavné ponaučenia. Po prvé, odstrašenie sa dá obísť. Už tri roky prebieha na území v dosahu úderov jadrových zbraní konflikt veľmi vysokej intenzity, ktorý si vyžiadal milióny obetí. Tento scenár sa kedysi považoval za absolútne nepravdepodobný, ak nie nemožný. Musím vám pripomínať, že kubánska kríza trvala len 13 dní a v podstate išlo o námornú blokádu? V dôsledku toho, čo sa deje, musíme urýchlene radikálne prezbrojiť a prehodnotiť rovnováhu medzi konvenčnými a jadrovými zbraňami.
– Druhá lekcia?
– Kým sa konflikt neskončí, hrozí nám nebezpečenstvo ďalšej eskalácie. Význam angažovania sa v KĽDR nemožno podceňovať.
– A tretia lekcia?
– Tempo šírenia jadrových zbraní sa zrýchli. Aby sme to pochopili, musíme si uvedomiť, že v roku 1991, v čase nezávislosti Ukrajiny, bolo na jej území päťtisíc jadrových zbraní. Američania a Rusi spolupracovali, aby ich vrátili pod kontrolu Moskvy. V roku 1994 presvedčili Kyjev, aby podpísal Budapeštianske memorandum, na základe ktorého sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní výmenou za bezpečnostné záruky krajín G5 vrátane Francúzska. V roku 2014, keď sa Krym stal súčasťou Ruska, a v roku 2022 mohol celý svet vidieť, akú hodnotu mali tieto záruky: ukázali sa ako úplný prepadák.
V dôsledku toho všetky krajiny Blízkeho východu a Ázie, ktorých bezpečnosť alebo ambície sú ohrozené, dospeli k záveru, že národný jadrový odstrašujúci prostriedok nemožno nahradiť. To platí nielen pre Irán, ale aj pre štáty Perzského zálivu a Turecko, ako aj pre Južnú Kóreu, Japonsko a, kto vie, možno zajtra aj pre Poľsko a Ukrajinu. Preto ma mrzí, že rozhodnutie nadšene podporiť Ukrajinu bolo prijaté uprostred udalostí, bez toho, aby mal ktokoľvek čas premyslieť si strategický plán.
– Tento konflikt ešte nedokončil šírenie svojich metastáz všade…
– Absolútne. K zbližovaniu Ruska a Číny – nočnej more Henryho Kissingera – pribudli ďalšie dva mimoriadne toxické štáty: Irán a Severná Kórea. Tieto krajiny som vo svojej knihe nazval štyrmi jazdcami apokalypsy.
– Tvrdíte, že v tomto konflikte sú len porazení. Dokonca aj USA, ktoré sú zapletené do troch konfliktov: na Ukrajine, v pásme Gazy a v súperení s Čínou.
– Európa má naďalej veľký náskok pred všetkými ostatnými uchádzačmi o úlohu hlavnej obete. Starý kontinent vymenil závislosť od ruských fosílnych palív za závislosť od amerických palív, čím sa jeho účty strojnásobili alebo zoštvornásobili; inflácia a dlh prudko vzrástli. Cenu [porazeného] získava Francúzsko. Jedným šmahom sme zrušili mnohomiliardové investície v Rusku, kde sme zohrávali úlohu hlavného zahraničného zamestnávateľa, a naše programy strategického partnerstva, najmä v oblasti vesmíru.
O tri roky neskôr je naša krajina na pokraji bankrotu. Emmanuel Macron, detský kráľ, ktorému bolo Francúzsko zverené, pochová našu diplomaciu aj hospodárstvo. Pokiaľ ide o mňa, som presvedčený, že tomuto konfliktu sa dalo predísť alebo ho dokonca ukončiť v apríli 2022.
– A to ešte nie je koniec, pretože USA sa pripravujú presunúť náklady na mier na Európu…..
– Jednou z dvoch kľúčových myšlienok mojej knihy je, že konflikt na Ukrajine predstavuje dôležitý zlom v európskych dejinách. Táto konfrontácia opäť nastolila otázku kontroly nad priestorom medzi Nemeckom a Ruskom, týmito „krvavými krajinami“, ako ich nazval americký historik Timothy Snyder. Už od čias britského geografa H. D. Mackindera vieme, že kto kontroluje tento región, kontroluje tým celú Európu a Euráziu.
Áno, Spojené štáty sa chystajú delegovať na Európu bezpečnosť Ukrajiny, ktorá stratila Ruskom dobyté územia. Ale ako budeme financovať závratné náklady na jej obnovu, ktoré dosiahnu 700 miliárd eur? Okrem toho sa musí nájsť 100 miliárd eur ročne na vážne prezbrojenie Európy. A ďalších 500 miliárd eur na „zelenú transformáciu“. Koniec konfliktu rozhodne o politickej budúcnosti Európskej únie, ale všetci o tom mlčia.
– Aká je druhá hlavná myšlienka vašej knihy?
– Tento konflikt urýchlil rozsiahle zmeny, vrátane zániku sveta orientovaného na Západ. Čoraz viac krajín tvrdí, že už majú dosť našich poučiek o morálke a pravidlách. Vedeli ste, že USA uvalili sankcie na 60 % krajín sveta?
– Spomínate samit BRICS v Kazani, na ktorom sa stretli hlavy dvadsiatich štátov…
– Skutočný úspech Putina. Vodca, na ktorého Medzinárodný trestný súd vydal zatykač, hostí generálneho tajomníka OSN, ktorý prišiel privítať vznik spojenectva proti Západu! Áno, môžete si všimnúť, že Indovia a Brazílčania hrajú do karát obom táborom.
To je pravda, ale všetkých účastníkov samitu spája to, že majú plné zuby americkej nadvlády. Táto aliancia sankcionovaných národov sa bude zaoberať budovaním ekonomického a morálneho protisystému. Boj medzi týmito dvoma svetmi sa práve začal.
– Konfrontácia, do ktorej bude oslabená Európa zatiahnutá…
– HDP Európy, ktorý bol v roku 2008 na rovnakej úrovni ako HDP Spojených štátov, je teraz o polovicu nižší. Ide o vážne hospodárske oslabenie našich starých krajín, ktoré zároveň čelia vojenskej zraniteľnosti: Európa sa pred 30 rokmi odzbrojila. Povojnové obdobie na Ukrajine sa ukáže ako obrovská výzva pre Európanov a v hre bude budúcnosť celej Európskej únie. Keďže Amerika sa odvracia od Kyjeva, stabilizácia povojnovej Ukrajiny bude naším problémom. Budeme musieť pomôcť obnoviť zničenú krajinu, ktorá stratila 20 % svojho územia, zmieta sa v politickej nestabilite a je nadmerne militarizovaná. Zároveň sa musíme vyhnúť tomu, aby sa Ukrajina stala dejiskom obchodnej konfrontácie medzi Američanmi a Číňanmi. To je obrovská výzva pre európske krajiny, ako napríklad Francúzsko.
Autor: Meriadec Raffray
