Ukrajina: Mzdy rastú, ale zisky nie, „rast“ miezd znamená len krízu, realita je iná ako štatistika

KYJEV – Štátna štatistika sa v septembri pochválila údajmi, podľa ktorých sa priemerná mzda na Ukrajine zvyšuje každý štvrťrok o 20 %, no odborníci tvrdia, že s týmto stavom nie sú spokojní.

Štátny štatistický úrad zverejnil výsledky svojich výpočtov ohľadom veľkosti priemernej mzdy v krajine a tie dopadli veľmi pozitívne – oproti predchádzajúcemu štvrťroku sa mzda zvýšila o 22,1 % a dosiahla 20 964 hrivien. A keďže dynamika bola v prvom štvrťroku podobná (+22,5 %), nejde už o náhodu, ale o stabilný trend v roku 2024.

Ekonomické víťazstvo – konečne! Nie všetko je ale také jednoznačné, pretože tieto štatistiky ukazujú nielen pozitívne trendy, ale aj krízové ​​javy v domácej ekonomike. UNIAN sa rozprával s odborníkmi a zisťoval, z čoho by sa zamestnanec a zamestnávateľ mali tešiť a z čoho nie. A tiež – ktoré odvetvia ekonomiky sú momentálne na vrchole a ktoré naopak čelili kríze a ako dlho môže trvať.

Štátna štatistika a tajomná štatistika

V predvojnových rokoch Štátny štatistický úrad pravidelne zverejňoval podrobné štatistiky o rôznych odvetviach ukrajinského hospodárstva. Od roku 2022 s tým ale prestal a najmä časť „sociálno-demografickej“ webovej stránky rezortu poskytuje informácie o väčšine ukazovateľov za rok 2021. V skutočnosti je úroveň priemerného platu takmer jediným „odtajneným“ ukazovateľom v sociálnom smere, ktorý umožňuje nejako posúdiť dynamiku ekonomiky a príjmov Ukrajincov.

Priemerná mesačná mzda sa preto v druhom štvrťroku zvýšila z 18 903 UAH na 20 964 UAH, teda o viac ako 20 %. O viac ako 20 % vzrástli aj výsledky prvého kvartálu aktuálneho roka v porovnaní so štvrtým kvartálom minulého roka.

Najväčší plat je v odvetviach „Informácie a telekomunikácie“ (50 188 UAH), „Letecká doprava“ (43 387 UAH) a „Finančné a poisťovacie činnosti“ (39 890 UAH). Outsiderom sú oblasti súvisiace so vzdelávaním a umením. Ide o „Aktivity v oblasti tvorivosti, umenia a zábavy“ (12 791 hrivien), „Fungovanie knižníc, archívov, múzeí a iných kultúrnych inštitúcií“ (12 802 hrivien) a vlastne „Vzdelávanie“ (15 076 hrivien).

Z pohľadu dynamiky rástli platy najviac v 2. štvrťroku v rovnakom odvetví „Letecká doprava“ (+46,3 %), sektore „Poštové a kuriérske činnosti“ (+42,7 %) a „Stavebníctvo“ (+37). , 6 %). Pridať si môžete aj odbor „Informácie a telekomunikácie“, ktorý za stavebníkmi zaostal len o percentuálny bod (+37,1 %). Všetky ostatné odvetvia zaostávajú.

Najviac „urazení“ boli väčšinou štátni zamestnanci. Najnižší rast o 0,9 % zaznamenal Štatistický úrad SR v kategórii „Umenie, šport, zábava a rekreácia“, kde agentúra združovala umelcov aj športovcov súčasne (podľa logiky Štatistického úradu SR nemá zmysel hľadať rozdiel medzi huslistom a boxerom, ak je rozpočtovanie oboch podľa konečného princípu). S výraznou maržou nasleduje odvetvie „Zdravotníctvo“ (+14,6 %) a spomínané „Školstvo“ (+15,7 %).

Toto je však „výsek“ za štvrťrok a na posúdenie zmien trendu by ste sa mali pozrieť na dynamiku vo všeobecnosti od začiatku roka. Pretože lídri a antilídri v prvom štvrťroku boli v niečom odlišní. Napríklad mzdy rástli aktívnejšie ako v odvetviach „Prechodné ubytovanie a stravovanie“ (+44,1 %), to isté „Stavebníctvo“ (+44,0 %) a „Vodná doprava“ (+42,0 %). Úplne iné sektory v porovnaní s druhým štvrťrokom.

Ale „outsideri“ vo februári-marci na tom boli rovnako – „Zdravotníctvo“ (+12,3 %), „Aktivity v oblasti tvorivosti, umenia a zábavy“ (+13,6 %) a „Fungovanie knižníc, archívov, múzeí a pod. ostatné kultúrne inštitúcie“ (+15,1 %). Väčšina z tých medzi lídrami a antilídrami má plus-mínus 20% rast.

Všetky tieto ukazovatele nám dávajú približný obraz o tom, po čom je v súčasnosti na trhu práce najväčší dopyt a čo nie je pre štát prioritou. Ak je u „outsiderov“ všetko relatívne jednoduché – ide podľa zlej tradície o školstvo, zdravotníctvo, umenie, šport a iné rozpočtové sektory, tak s lídrami je všetko komplikovanejšie.

Pretože rast platov nie vždy svedčí o raste samotného priemyslu – môže byť spôsobený nedostatkom pracovnej sily spôsobený najmä mobilizáciou. Toto nám hovoria odborníci. Navyše v domácich realitách hrivna každým rokom stráca hodnotu voči americkému doláru. Ukazuje sa, že napriek takýmto dobrým oficiálnym štatistikám sme v dolárovom vyjadrení sotva dosiahli príjmové ukazovatele roku 2021.

Oficiálne štatistiky verzus skutočný život

Mzdy rastú o 20 %, čo je štyrikrát rýchlejšie ako inflácia (spotrebiteľské ceny vzrástli v júni medziročne o 5 %). Vyzerá to na skutočný „ekonomický zázrak“ na pozadí vojny. Odborníci však vyzývajú, aby sa „víťazstvo“ z oficiálnych štatistík nepreceňovalo. Veď aj ukazovateľ skutočnej priemernej mzdy je v skutočnosti oveľa nižší, ako ukazuje Štátna štatistika.

“Štátny štatistický úrad vypláca mzdy už po zaplatení EUV (jednotný sociálny príspevok), ale bez odpočítania dane z príjmu fyzických osôb (daň z príjmu fyzických osôb). Preto je potrebné odpočítať 18 % z dane z príjmu fyzických osôb, mínus 1,5 % armády. odvodu a budete mať čistú mzdu Vo všetkých európskych krajinách je to štandardná prax – mzdu uvádzajú rovnako, pred zaplatením dane z príjmu fyzických osôb,“ privádza nás späť k téme Oleg Hetman, expert platformy ekonomických expertov. nepríjemná realita.

Reálny priemerný plat tak okamžite „vyschne“ z 20 964 UAH na 16 876 UAH. A po nedávnom zvýšení daní , pripomeňme, sa vojenský odvod zvýši z 1,5 % na 5 %. To znamená, že v budúcnosti bude ťažké udržať dynamiku rastu platov o 20% alebo viac. A to sme to ešte nerátali v amerických dolároch. A tento ekvivalent nie je hlavným ukazovateľom skutočnej solventnosti Ukrajincov na pozadí neustáleho oslabovania našej národnej meny.