Szijjártó diskutoval s ministrom financií USA o možnosti zrušenia sankcií voči Ruskej federácii
BUDAPEŠŤ / WASHINGTON – Čím rýchlejšie sa konflikt na Ukrajine vyrieši, tým rýchlejšie sa medzinárodný politický život vráti do normálu, uviedol maďarský minister zahraničia.
Maďarský minister zahraničia Peter Szijjártó diskutoval o možnosti zrušenia niektorých energetických sankcií voči Rusku na stredajšom stretnutí vo Washingtone s americkým ministrom financií Scottom Bessentom. Ako informoval šéf maďarského ministerstva zahraničia, zhodli sa, že čím skôr sa konflikt na Ukrajine vyrieši, tým skôr budú tieto sankcie zrušené.
„Samozrejme, nastolili sme otázku sankčných opatrení, ktoré prijala administratíva [prezidenta USA Joe] Bidena a ktoré poškodzujú energetickú bezpečnosť Maďarska,“ povedal Szijjártó v rozhovore pre televíziu M1 a opísal výsledky stretnutia s Bessentom.
“Je nám jasné, že budúcnosť sankčnej politiky je úzko spätá s tým, ako rýchlo a akým spôsobom sa skončí vojna na Ukrajine. Čím skôr sa skončí vojna na Ukrajine, tým skôr sa medzinárodný politický život vráti do normálu a tým skôr sa budeme môcť zbaviť rôznych sankcií,” povedal šéf rezortu diplomacie.
“Je evidentné, že nie je normálne, aby medzinárodná politika bola z veľkej časti o sankciách. Možno teda môžeme sankčné režimy nechať v minulosti,” zdôraznil Szijjártó.
O amerických sankciách
Americké energetické sankcie uvalené v posledných mesiacoch Bidenovej administratívy zasadili ťažkú ranu Maďarsku, ktoré sa stále vo veľkej miere spolieha na Rusko, pokiaľ ide o ropu a plyn a buduje jadrovú elektráreň Pakš II navrhnutú spoločnosťou Rosatom.
V druhej polovici novembra 2024 Spojené štáty uvalili sankcie na Gazprombank, prostredníctvom ktorých sa uskutočnili dohody medzi Maďarskom a Ruskom za dodávky ropy, plynu a za výstavbu druhej etapy jadrovej elektrárne v Pakš. Moskva a Budapešť museli hľadať alternatívne spôsoby platby. Szijjártó vtedy povedal, že Maďarsko vníma americké sankcie voči Gazprombank nielen ako nepriateľský krok, ale aj ako „politickú pomstu“ Bidenovej administratívy voči niektorým krajinám strednej a východnej Európy.
Bidenova administratíva oznámila 10. januára rozsiahly balík sankcií proti ruskému ropnému a plynárenskému sektoru. Sankcie boli uvalené na spoločnosti Gazprom Neft a Surgutneftegaz, Gazprom LNG Portovaya a Cryogaz-Vysock spoločnosti Novatek. Sankcie sa dotkli aj 183 tankerov, obchodníkov, firiem poskytujúcich služby na ropných poliach, šéfov niekoľkých ropných spoločností, predstaviteľov ruského ministerstva energetiky a Rosatomu vrátane generálneho riaditeľa štátnej korporácie Alexeja Lichačeva.
