Spomienka na Mohykána slovenského strojárstva – Ing. Jozef NEMCSICS, CSc. (1934-2023)
MARTIN – Charakter národov nevytvárajú len umelci, novinári, spisovatelia, politici či športovci. Sú aj iní ľudia-občania, ktorí dali veľký vklad do sociálneho, hospodárskeho a kultúrneho rozvoja spoločnosti a národa v ktorom žijú alebo žili.
Svojou prácou a životom dokázali usmerniť rozvoj potenciálu svojho národa predovšetkým činorodou, tvorivou a nezištnou prácou. Parciálne, ale významne ovplyvnili smerovanie spoločnosti svojim osobnostným vkladom na trvalej ceste k modernizácii sociálne spravodlivej, humánnej spoločnosti. Nielen myšlienkami, ale aj hodnotovou prácou v prostredí stále viac globalizujúcej sa ľudskej civilizácie. Medzi takýchto občanov SR patril v druhej polovici dvadsiateho storočia Ing. Jozef Nemcsics, CSc., ktorý nás vo veku 89. rokov dňa 25.decembra 2023 navždy opustil.
Jozef Nemcsics patril medzi novú generáciu mladých vysokoškolsky vzdelaných inžinierov, ktorí nastúpili do praktického života v druhej polovici päťdesiatych rokov minulého storočia. Tí dali nový komplexný a moderný impulz napĺňaniu cieľov industrializácie Slovenska v rámci ČSSR. Bola založená na budovaní moderných priemyselných podnikov, vrátane nevyhnutnej komplexnej infraštruktúry, od odborného školstva počnúc univerzitným školstvom, zdravotníctvom, municipálnou občianskou vybavenosťou, vrátane modernej dopravy, ako aj kultúrneho a športového vyžitia občanov. Jedným z takýchto centier bol podnik SMZ (Strojárske a metalurgické závody) Dubnica nad Váhom. Tu pod vedením Prof. Ing. Herberta Ďurkoviča, CSc. ( neskorší GR VHJ ZTS, podpredseda vlády SSR, stály zástupca ČSSR v sekretariáte RVHP) vyrástla plejáda neskorších popredných – nielen slovenských, ale aj československých – riadiacich pracovníkov, ktorí sa uplatnili v celej štruktúre hospodárstva ČSSR. Takou bola aj trojica osobností Luhový, Uhrík, Nemcsics.
Hviezdne časy tejto trojice nastali po roku 1972, kedy sa Ing. Ladislav Luhový, CSc. stal generálnym riaditeľom výrobno-hospodárskej jednotky (VHJ) ZTS Martin. Postupne sa z tejto VHJ stala najväčšia strojárenská priemyselná organizácia koncernového typu v ČSSR, ktorá mala ako jediná svoje organizačné zastúpenie v každom okrese ČSSR. Mala svoju unikátnu metalurgickú základňu, výrobu mobilnej techniky – vo veľkej miere vo vojenskom prevedení, lokomotívy, traktory, cestné a stavebné stroje, lode, lesnú techniku, hydrauliku, silnoprúdovú elektroniku vrátane laserovej techniky, vývoj a výrobu riadiacich systémov, či výrobu robotov. Mala vlastné výskumné a vývojové organizácie, podnik zahraničného obchodu Martimex, vrátane zahraničných zastúpení, projekčnú i obchodnú organizáciu. Spolu so Slovenskou akadémiou a niektorými vysokými školami mala vytvorené spoločné pracoviská. Bol to komplex porovnateľný s veľkými európskymi strojárenskými gigantami.
Fotografia: archív Jozefa Nemcsicsa.
Značka ZTS Martin bola rešpektovaná nielen v ČSSR, či v štátoch RVHP, ale bola známa i celosvetovo od Ázie, Európy, Afriky, až po obe časti Ameriky. Jozef Nemcsics sa na vytvorení a nebývalom rozvoji takéhoto strojárskeho komplexu významne podieľal. Ako vizionár, konceptor, organizátor a kľúčový riadiaci pracovník v technickom pokroku, v uplatňovaní nových modelov riadenia veľkých priemyselných komplexov, nasadzovania výpočtovej techniky nielen do ekonomických procesov, ale aj riadenia výrobných technologických procesov, do automatizácie inžinierskych prác konštruktérov a technológov, vnútornej a vonkajšej logistiky výrobných procesov, využitím expertných systémov, ako prvej fázy rozvoja umelej inteligencie.
Výrazne ovplyvnil vedný odbor Priemyselné inžinierstvo, jeho výučbu spojenú s jeho kvalitatívnym rozvojom na SVŠT (dnes STU) v Bratislave, VŠDaS (dnes ŽU) v Žiline a na VŠT ( dnes TU) v Košiciach. Bol horlivým zástancom a budovateľom úzkych vzťahov medzi univerzitami, odborným školami a podnikovou praxou. Podieľal sa na tvorivej činnosti študentov. Rozvinul veľkú medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja v strojárstve nielen v štátoch RVHP, ale aj v zahraničí. Všade sa prejavoval, ako prirodzená autorita, ktorá bola výslednicou jeho vysokých intelektuálnych daností, spojených s bohatou reálnou praktickou inžinierskou činnosťou a s prácou s ľuďmi.
Veľa študoval, pričom využíval svoju dokonalú znalosť 4 svetových jazykov a vedomosti takto získané prenášal do svojich konceptorských zámerov a praktických riešení. Koncom sedemdesiatych a v počas osemdesiatych rokov minulého storočia vybudoval koncernovú organizáciu ZTS UTAR (Ústav technológie a racionalizácie) v Bratislave – uznávaný výskumný a vývojový ústav nielen v ČSSR a RVHP, ale aj v kapitalistickej cudzine. Tu vyrástlo pod jeho vedením množstvo vynikajúcich inžinierov, inovátorov, ktorí po roku 1989 zaznamenali úspech aj v podnikateľskom prostredí.
Po roku 1990 bol Jozef Nemcsics jedným z iniciátorov a zakladateľov Zväzu priemyslu SR a neskôr i Zväzu strojárskeho priemyslu SR . Tu sa prejavil ako vynikajúci organizátor a tvorca efektívneho sociálneho dialógu. Plne uplatnil svoje osobitné ľudské vlastnosti, presne, stručne a vecne sa vyjadrovať, efektívne komunikovať, víťaziť kvalitnou systematickou prácou, hovoriť fakty a nie „omáčky“: Široký diapazón, nielen jeho vedomostí a znalostí ,spojený s vrodenou eleganciou a vystupovaním, bol tým čím si získaval veľkú autoritu a úctu. Bol vyhľadávaným diskutérom pre svoje stručné a racionálne definovanie cieľov a popisu rizík pri ich dosahovaní.
Zanechal svoju pečať aj pri tvorbe odborne zdatnej zamestnávateľskej organizácie, pôsobiacej nielen ako lobistická štruktúra. Mal zmysel pre „čierny“ humor, bonmoty, ironické a sarkastické poznámky. Neurážal iných a on sa neurazil pre výroky a intrigy iných. Zákernosť mu nebola vlastná. Nemal však rád nafúkaných, prázdnych kariéristov a konjunkturalistov. Jeho synom je Ing.Robert Nemcsics – vyštudovaný ekonóm a prognostik, ktorý sa od ukončenia štúdia venuje podnikateľským aktivitám, pôsobil i v ústredných orgánoch štátnej správy, bol podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva SR v druhej Dzurindovej vláde a neskôr poslancom NR SR.
Ing. Jozef Nemcsics, CSc. bol intelektuálnou elitou. Nevytvorenou marketingovými kúzlami a sociálnymi sieťami. Bol intelektuálom inej doby. Doby, keď sa slovo „inteligent“ veľmi nenosilo a patrilo skôr kategórie urážok. On si však svojimi schopnosťami, a reálnymi výsledkami svojej práce vyslúžil medzi spolupracovníkmi, partnermi prirodzenú úctu. Nepredvádzal sa ani na plesoch, ani v televízii. Taká bola doba. Základy moderného slovenského priemyslu majú pečať aj jeho myšlienok , cieľavedomosti a jeho schopnosti premieňať sny na skutočnosť. Aj preto patrí na PANTEÓN osobností Slovenska, občanov Slovenskej republiky druhej polovici 20. storočia.
Peter MAGVAŠI, bývalý spolupracovník J.N. a minister hospodárstva SR (1994)
Martin 18.1.2024
