Karl Theodor Jaspers sa nezaplietol s nacistami

Dňa 26. februára 2019 si pripomenieme päťdesiate výročie skonu nemeckého filozofa Karla Theodora Jaspersa.  Bol predstaviteľom filozofického smeru existencializmus. 

Barodil sa v nemeckom meste Oldenburg v roku 1883. Študoval právo na Heidelbergskej univerzite a neskôr na Mníchovskej univerzite. Keď zistil, že ho právo nebaví, začal študovať medicínu. V roku 1908 absolvoval Lekársku fakultu Heidelbergskej univerzity. V rokoch 1909 až 1915 pracoval v psychiatrickej liečebni mesta Heidelberg. Súčasne prednáša na Heidelbergskej univerzite, kde má neskôr stále miesto. Na univerzite komunikuje s prívržencami Maxa Webera.

Pod vplyvom Webera sa formujú jeho politické názory – liberalizmus, viera v národný štát a demokracia riadená elitami. Vývoj Jaspersa ako filozofa je ovplyvnený kritikou novokantovskejj metodológie, v rámci ktorej viedli diskusie Max Weber a Gyorgi Lukács. Jedným z hlavných motívov teoretickej činnosti Jaspersa je túžba oslobodiť Kantovu filozofiu od neokantovských formalizácií Rickerta a Windelband. Z hľadiska Jaspersa by Kantova myšlienka mala byť rekonštruovaná nie ako formálna doktrína popisujúca abstraktný predmet vedomostí, ale ako analýza metafyzických skúseností, spontánne generovaných rozhodnutí a vnútorného života subjektu.

Ešte väčší vplyv na Jaspersa mal Martin Heidegger, avšak teoretické nezhody medzi filozofmi boli ovplyvnené ich politickou orientáciou. Heidegger sympatizoval s nacistammi Jaspers nie. Jaspers sympatie vnímal ako osobnú urážku, pretože bol ženatý s pokrstenou židovkou Gertrude Meyerovou. Akokoľvek, Heidegger a Jaspers vstúpili do dejín filozofie ako priekopníci existencializmu v Nemecku, hoci Heidegger sám odmietol patriť do tohto smeru a Jaspers po roku 1933 tvrdil, že nemá s Heideggerom nič spoločné.

V roku 1937 bol Jaspers zbavený titulu profesor a v skutočnosti až do konca druhej svetovej vojny bol neustále pod hrozbou zatknutia. Osem rokov Jaspers písal do šuflíka.

V roku 1945 bol medzi nemeckými intelektuálmi, ktorí neboli v spojení s nacistami a začali hrať veľkú úlohu v živote nemeckej spoločnosti. Jaspers sa vracia k výučbe – najskôr v Heidelbergu a potom od roku 1947 na univerzite v Bazileji. V roku 1948 symbolicky demonštroval svoju averziu k zachovaniu škodlivých politických názorov v Nemecku, vzdal sa svojho nemeckého občianstva. Presťahoval sa do Švajčiarska a stal sa švajčiarskym občanom.

Jaspers začal svoju akademickú kariéru ako psychológ. Profesionálny záujem o filozofiu sa začal rozvíjať už na začiatku dvadsiateho storočia. Práca Jaspersa mali významný vplyv na také oblasti filozofie ako epistemológia, filozofia náboženstva a filozofia politiky.

Filozofia histórie Jaspersa predstavila koncepciu axiálneho času na označenie obdobia v dejinách ľudstva, počas ktorého racionálne a filozofické vymysleli mytologický svetonázor v Grécku, Ríme, Palestíne, Indii, Číne medzi 800 a 200 rokmi pred naším letopočtom.

Osová doba, alebo etický zlom, axiálna doba, je pojem, ktorý používal Karl Jaspers pre obrat v dejinách ľudstva, ktorý sa odohral približne v období medzi rokmi 800 pred Kr. a 300 pred Kr. (alebo užšie vymedzené: 600 pred Kr.–500 pred Kr.) a pri ktorom vo všetkých kultúrach Eurázie  nastúpilo nové myslenie a kritická reflexia; vystupujú náboženskí reformátori alebo mysliteľské či etické osobnosti, ktoré prinášajú zlom v doterajšom duchovnom vývine.

Jaspersova filozofia bola založená na špecifickom koncepte neokantianizmu, ktorý interpretuje kantovský  transcendentalizmus ako učenie o konkrétnych skúsenostiach a spontánnej slobode s dôrazom na epistemologické funkcie existencie.

Dnes je viac ako aktuálna práca Karla Jaspersa “Malá škola filozofie”, ktorú vydalo v roku 2002 vydavateľstvo Kalligram. Karl Jaspers píše:”Povedali sme: v každom človeku, ktorý dospeje k úplnému vedomiu, leží vôľa k politickej slobode.  Ukázali sme, čo tomu odporuje: realita väčšiny dnešných ľudí, to, že v dejinách sa doteraz vyskytovali  len zmarené náznaky uskutočnenia politickej slobody, a nakoniec sme uviedli tézu o nespôsobilosti ľudí pre politickú slobodu, pretože presahuje ich sily.

Vzhľadom na nejednotnosť  a nejasnosti v diskusiách o politickej slobode potrebujeme základné rozlíšenie týkajúce sa toho, čo znamená samo pravdivé bytie. Správnosť, ktorá platí pre všetkých, je vždy celkom čosi iné ako presvedčenie. Presvedčením ja každá naša pravda, v ktorej žijeme. Od správneho poznatku  očakávame, že každý kto mu rozumie, uznáva ho aj za správny – a skúsenosť nám ukazuje, že je to tak.  Od presvedčenia to nemôžeme očakávať., pretože to nemá rozhodne absolútnu platnosť pre všetkých – ak očakávame opak, skúsenosť nás v tom tvrdo poučí. Nesmieme si robiť nárok na všeobecnú presvedčenia o svojej viere.”

Jaspers sa stal známy nielen pre svoje teoretické diela, ale aj pre jeho politické aktivity po páde nacistického Nemecka.