Centrálna banka upozornila Kremeľ, že USA a OPEC by mohli zaplaviť trh ropou a spustiť opakovanie kolapsu cien z 80. rokov, ktorý prispel k pádu ZSSR

MOSKVA – Cena ruskej ropy je pod úrovňou rozpočtu.

Silný rubeľ a nízke ceny ropy zaťažujú rozpočet.

Ruská centrálna banka varovala politikov Kremľa, že Spojené štáty a OPEC by mohli zaplaviť trh s ropou a spustiť opakovanie dlhotrvajúceho kolapsu cien z 80. rokov, ktorý pomohol zvrhnúť Sovietsky zväz. Varovanie prišlo niekoľko týždňov predtým, ako ruskí a americkí prezidenti Vladimir Putin a Donald Trump začali rokovať o ukončení vojenského konfliktu na Ukrajine.

Trump varoval, že ak nedôjde k mierovej dohode, môže voči Rusku uvaliť dodatočné sankcie. Prisľúbil tiež zvýšenie produkcie ropy v USA a vyzval lídra OPEC Saudskú Arábiu, aby zvýšila produkciu na podporu globálnej ekonomiky.

Centrálna banka tieto informácie poskytla v rámci prezentácie pripravenej na diskusiu pod vedením premiéra Michaila Mišustina vo februári. Prezentáciu videla agentúra Reuters.

Centrálna banka, ktorá aspoň raz ročne dôkladne analyzuje ekonomické riziká v tajných správach, nešpecifikovala, ako presne by OPEC a Spojené štáty mohli spustiť kolaps cien ropy, ani ako je takýto scenár pravdepodobný.

V predchádzajúcich správach agentúry Reuters centrálna banka uvádzala ceny ropy ako riziko pre ruskú ekonomiku, ale nešpecifikovala, ako by mohlo vzniknúť dlhé obdobie nízkych cien ropy.

Ministerstvo hospodárstva predstavilo na rokovanie aj svoju prezentáciu, v ktorej poukázalo na ďalšie riziká pre ekonomiku, akými sú pokles aktivity investorov, rast nákladov a „nedobytné pohľadávky“.

Nič nenasvedčuje tomu, že by OPEC plánoval zmeny v zásobovacej politike, ktoré by viedli k prudkému zvýšeniu produkcie.

Zatiaľ čo USA môžu zvýšiť produkciu ropy, veľká časť rastu bude pravdepodobne pochádzať od iných producentov mimo OPEC, ako sú Guyana, Brazília a Kazachstan, kde svetoví producenti ropy zvyšujú produkciu.

“Hlavným rizikom je cena ropy,” uviedla agentúra Reuters. Medzi riziká patrí „výrazný nárast produkcie v USA a mimo OPEC“.

Treba tiež poznamenať, že voľná kapacita OPEC je rekordne vysoká a rovná sa objemu vývozu ruskej ropy.

“Historickým precedensom je, že po období vysokých cien ropy v rokoch 1974-1985 bolo 18 rokov nízkych cien ropy,” uvádza sa na snímke prezentácie s použitím troch výkričníkov.

Kolaps sovietskej ekonomiky a ceny ropy

Pre Rusko, druhého najväčšieho exportéra na svete, boli ropa a plyn vždy silnou aj slabou stránkou. Ukázalo sa to po tom, čo Sovietsky zväz v povojnových desaťročiach objavil na západnej Sibíri jedno z najväčších svetových ložísk uhľovodíkov.

Vysoké ceny ropy roky umožňovali Kremľu podporovať ekonomiku a financovať politické kampane v zahraničí. Napríklad Sovietsky zväz poskytoval podporu vládam od Kuby po Angolu a Vietnam.

Keď však ceny klesli, ekonomika sa dostala do krízy, čo malo vážne geopolitické dôsledky. Stalo sa tak napríklad v roku 1991, keď sa rozpadol Sovietsky zväz.

Prepad cien ropy v 80. rokoch znemožnil Sovietskemu zväzu konkurovať USA v pretekoch v zbrojení. Finančné problémy sa zhoršili, čo viedlo k rozpadu Sovietskeho zväzu, udalosti, ktorú ruský prezident Vladimir Putin opakovane označil za tragédiu.

Aktuálne sa ceny ropy pohybujú okolo 70 USD za barel, čo je pohodlná úroveň pre Rusko, ktorého rozpočet vychádza z ceny 69,7 USD za barel.

Igor Juškov, profesor Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie, vyjadril obavy z nízkych cien ropy a silného rubľa.

„Rozpočet pravdepodobne nestíha, pretože je už koniec marca a neplníme parametre rozpočtu plánované na rok 2025,“ poznamenal.

Od roku 1991 zažila Moskva niekoľko finančných otrasov v dôsledku nízkych cien ropy. V roku 1998 nesplatila svoj zahraničný dlh po tom, čo ceny klesli na 10 dolárov za barel.

V roku 2008 musela Moskva použiť finančné rezervy na stabilizáciu ekonomiky a obmedzenie nezamestnanosti po tom, čo ceny ropy klesli v dôsledku problémov s rizikovými hypotékami v Spojených štátoch.

Ceny ropy tiež prudko klesli za posledných 15 rokov, a to aj počas pandémie koronavírusu. Krátkodobý charakter poklesu však nepredstavoval vážnu skúšku odolnosti Kremľa.

Začiatkom tohto mesiaca Vladimir Putin rokoval so saudskoarabským korunným princom Mohammedom bin Salmánom a zdôraznil „dôležitosť“ ropnej dohody OPEC+ pre stabilitu globálneho trhu s ropou.

“Záväzok Ruska a Saudskej Arábie plniť záväzky prijaté v rámci OPEC+ bol potvrdený,” uviedol Kremeľ vo vyhlásení po rokovaniach.

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) odhaduje, že celková voľná kapacita OPEC – nevyužitá produkcia, ktorú by bolo možné spustiť online – je asi 5,3 milióna barelov denne, čo je blízko objemu exportu ruskej ropy a palív.

Saudská Arábia uviedla, že by mohla v priebehu mesiacov zvýšiť produkciu zo súčasných 9 miliónov barelov denne na maximálne 12 miliónov barelov denne.