ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – plynovod Urengoj–Pomary–Užhorod alebo plynovod Bratstvo
Plynovod Urengoj–Pomary–Užhorod, alebo plynovod Bratstvo, Západosibírsky plynovod alebo Transsibírsky plynovod je jedným z hlavných ruských exportných plynovodov zemného plynu, čiastočne vlastnený a prevádzkovaný Ukrajinou.
Bola súčasťou programu „plyn výmenou za potrubia“ a 1. marca 1973 bola vo Frankfurte otvorená sovietska banka „Ost-West Handelsbank“ na podporu projektu.
Projekt plynovodu bol navrhnutý v roku 1978 ako exportný plynovod z plynového poľa Yamburg, ale neskôr bol zmenený na plynovod z poľa Urengoy, ktorý sa už používal. V júli 1981 sa konzorcium nemeckých bánk na čele s Deutsche Bank a AKA Ausfuhrkredit GmbH dohodlo na poskytnutí 3,4 miliardy nemeckých mariek v úveroch na kompresorové stanice. Neskôr boli dohodnuté finančné dohody so skupinou francúzskych bánk a Japonskou exportno-importnou bankou (JEXIM). V rokoch 1981-1982 boli podpísané zmluvy s dodávateľmi kompresorov a potrubí Creusot-Loire, John Brown Engineering, Nuovo Pignone, AEG-Telefunken, Mannesmann, Dresser Industries a Japan Steel Works. Pokladače rúr boli zakúpené od spoločnosti Komatsu.
Potrubie bolo postavené v rokoch 1982-1984. Dopĺňalo systém transkontinentálnej prepravy plynu zo západnej Sibíri do západnej Európy, ktorý existoval od roku 1973. Oficiálna inauguračná slávnosť sa konala vo Francúzsku.
Dňa 19. júla 2011 spoločnosť UkrTransGaz začala s modernizáciou plynovod.
Plynovod vedie zo sibírskeho plynového poľa Urengoy cez kompresorovú stanica v Pomary v Mari El do Užhorodu na západnej Ukrajine. Odtiaľ sa zemný plyn prepravuje do krajín strednej a západnej Európy.
Spolu s ropovodom Sojuz [de] (Orenburg – západná hranica) a ropovodom Progres (Jamburg – západná hranica) tvorí západný tranzitný koridor na Ukrajine. Prechádza cez uzol Sudzha v Kurskej oblasti a potom prekračuje rusko-ukrajinskú hranicu severne od Sumy. Na Ukrajine odoberá plyn do čerpacej stanice Užhorod na ukrajinskej hranici so Slovenskom a do menších čerpacích staníc na hraniciach Maďarska a Rumunska. Plynovod prechádza cez Ural, Karpaty a viac ako 600 riek vrátane riek Ob, Volga, Don a Dneper.
Ropovod je dlhý 4 500 kilometrov (2 800 míľ), z toho 1 160 kilometrov (720 míľ) je na Ukrajine. Jeho priemer je 56 palcov (1 420 mm).[2] Pôvodná ročná kapacita plynovodu bola 32 miliárd kubických metrov (1,1 bilióna kubických stôp) zemného plynu ročne.[2] Do roku 2009 bola skutočná ročná kapacita 27,9 miliárd kubických metrov (990 miliárd kubických stôp). Má 42 kompresorových staníc, z toho deväť na Ukrajine.
Telekomunikačné a katódové ochranné systémy potrubia inštalovala francúzska spoločnosť Alcatel. Plynovod využíva 85 duálnych CCTV staníc pre telekomunikácie.
