Obchod Adrashi Amaki: najkrajšie šaty z atlasového hodvábu v Taškente v Uzbekistane v Čorsu Bazar

TAŠKENT – Šaty z hodvábneho atlasu nájdete na taškentskej tržnici Chorsu Bazar v Taškente. 

Najväčší výber je v obchode Adrashi Amaki. Nachádza sa pod hlavnou buodovou v ľavej časti trhoviska pod nebom. Viac o tovaroch nájdete tu. 

Kontakt bahodiramaki@gmail.com

Bazár Čorsu (perzsky: بازار چارسو; uzbecky: Chorsu bozori), tiež nazývaný bazár Čarsu, je tradičný bazár nachádzajúci sa v centre starého mesta Taškentu, hlavného mesta Uzbekistanu. Pod jeho modrou kupolou a priľahlými priestormi sa predáva všetok tovar dennej potreby.

Bazár Chorsu sa nachádza oproti stanici Čorsu taškentského metra, neďaleko medresy Kukeldosh. „Chorsu“ je perzské slovo, ktoré znamená „križovatka“ alebo „štyri prúdy“.Medresa Kukeldosh, postavená okolo roku 1570, sa nachádza na okraji bazáru. Modernú budovu a charakteristickú modrú kupolu navrhli Vladimir Azimov, Sabir Adylov a kol. v roku 1980 ako neskorý príklad sovietskeho modernistického štýlu.

V júli 2026 bol bazár Chorsu spolu s deviatimi ďalšími modernistickými pamiatkami v Taškente zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Bazár Chorsu sa nachádza oproti stanici Chorsu taškentského metra, neďaleko medresy Kukeldosh. „Chorsu“ je perzské slovo, ktoré znamená „križovatka“ alebo „štyri prúdy“. Medresa Kukeldosh, postavená okolo roku 1570, sa nachádza na okraji bazáru. Modernú budovu a charakteristickú modrú kupolu navrhli Vladimir Azimov, Sabir Adylov a kol. v roku 1980 ako neskorý príklad sovietskeho modernistického štýlu.

V júli 2026 bol bazár Chorsu spolu s deviatimi ďalšími modernistickými pamiatkami v Taškente zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

História Chán-Atlasu hovorí, že kedysi dávno sa jeden z vládcov Margilanu, ktorý mal štyri manželky, rozhodol oženiť po piatykrát. Jeho voľba padla na mladú dcéru chudobného tkáča. Otec dievčaťa, nahnevaný, padol na kolená pred starým chánom a požiadal ho, aby sa od dievčaťa vzdialil. Chán odpovedal, že splní žiadosť chudobného muža, ak nasledujúce ráno vytvorí niečo mimoriadne, čo by chána prinútilo zabudnúť na krásu dievčaťa. Smutný tkáč sedel na brehu kanála a nevedel, čo má robiť ďalej. A zrazu uvidel odraz oblakov vo vode, ktoré boli po poslednom daždi namaľované dúhovými farbami. „Ó, nebesia, ďakujem za nápad!“ – zvolal a bežal domov, aby sa okamžite pustil do práce.

Nasledujúce ráno utkal nezvyčajnú látku: ľahkú a vzdušnú ako oblak, chladnú ako čistý horský vzduch a dúhovú ako dúha. Keď majster priniesol túto mimoriadnu látku chánovi, bol šokovaný jej očarujúcou krásou. „Ako si to dokázal?“ – spýtal sa tkáča. A tkáč povedal: „Vzal som zelené, dažďom zmývané listy, pridal som farby tulipánových lupienkov, červenú svitania, modrú nočnú oblohu, škvrny slnečného svetla na vode a jasné oči mojej milovanej dcéry a všetko som zmiešal.“ Nezvyčajná látka sa volala Chánov-Atlas , a chán vydal tkáčovu dcéru za svojho milovaného syna.

Znovu zostavené osnovné nite sa potom tkájú iba jednou farbou útku, čím sa vytvára vertikálny rozmazaný obraz farieb, ktoré sa jemne prelínajú. Mladý zamilovaný tkáč sa pripisuje vynálezcovi atlasového hodvábu. Predmetom jeho náklonnosti bola dcéra bohatého statkára, ktorý o skromného tkáča neprejavoval žiadny záujem. Jeho jedinou nádejou, povedala mu, bolo oslniť ju najkrajšou látkou, aká kedy bola vytvorená. Očarený tkáč sa pustil do práce, ale nič, čo vyrobil, nezískalo viac ako pohŕdavý pohľad. Nakoniec – s rukami zodratými na kusy – to vzdal. Skľúčený išiel k potoku, ktorý tiekol neďaleko jeho dielne, a namočil si krvácajúce ruky do vody. Krvavočervená sa miešala s trblietavou žltou odrazeného slnka a štipkami zelene z previsnutých stromov a zábleskov modrej oblohy. Inšpirovaný sa ponáhľal späť k svojmu krosnu a tkal atlasový hodváb. Jeho  milá sa vášnivo a predvídateľne zamilovala do návrhu aj do dizajnéra. A to je už iný príbeh…