Georgij Ivanovič Gurdjieff: Rebrík, či schody idiotov

Georgij Ivanovič Gurdžieff (14. januára 1866, Alexandropol, Ruská ríša, dnes Gjumri, Arménsko – 29. októbra 1949, Neuilly-sur-Seine, Francúzsko) bol ruský filozof a mystik grécko-arménskeho pôvodu, ktorý žil vo Francúzsku od začiatku 20. rokov 20. storočia.

Je známy ako spisovateľ, duchovný učiteľ, cestovateľ a skladateľ a zakladateľ originálneho mystického učenia.

Mysliteľ rád klasifikoval ľudí.

Dole sa nachádzajú objektívni idioti. Je to prvý druh idiotov. Je ich prevažná väčšina. Je ich približne 99 % v celom ľudstve. Je to človek, ktorý si neuvedomuje, že myslí. Za neho myslí spoločensky, politicky a eticky vždy niketo iný.  V ňom nič nie je. Preto sa s ním dá robiť čokoľvek.

Je nástroj. Je kladivo. Je lopata. On sám nemôže vedieť to, že ho používajú ako nástroj. Nevyhnutne sa stáva nástrojom v rukách iného idiota. Bude v rukách diabla. Georgij Gurdžiev sá seba považoval za diabla. Tvrdil, že bez diablov nemôže žiť…Preto je to prostredie diabla. Sú to náboženstvá a hriečnici. Sú tom objektívni idioti, teda idioti ako objekty. Nie sú to sbjekty. Dá sa s nimi narábať.

Ideme o jeden krok vyššie. Nasledujú subjektívni idioti. Možno prešiel o desať krokov vyššie. Prišiel k tomu, že si ako subjekt uvedomil objektívnosť svojho idiotizmu.Preto už začina rozmýšlať. Lopata existuje aby na ňu niečo nakladali, napríkld zrno. Prečo teda lopatou bijú po hlave. Začína mať etické otázky. Dostáva myšlienky nielen v myslení o sebe, ale aj o vonkajšom svete.

Tretí typ idiota je ten, ktorý si uvedomuje, že jeho myslenie má objektíny význam. On si uveduje, že je zapojený do vedomia. Každá jeho myšlienka, každé jeho slovo, každý jeho čin môže mať objektívny význam.