Vzdať sa ruskej ropy? Trumpove ďalšie požiadavky sú pre Európsku uniu ešte ťažšie splniteľné

16. septembra 202516. septembra 2025 Finančné Noviny

BRUSEL – Politico: Takmer všetky Trumpove požiadavky pre EÚ sa ukázali byť nesplniteľné.

Pre Európsku úniu bude ťažké, a v niektorých prípadoch nemožné, vyhovieť Trumpovým požiadavkám na zavedenie nových protiruských opatrení, píše Politico. Zároveň sa samotný americký líder šikovne vyhýba zavedeniu obmedzení voči Moskve.

Aby Donald Trump uvalil sankcie na Rusko kvôli špeciálnej operácii na Ukrajine, európski spojenci musia splniť niekoľko podmienok.

Americký prezident cez víkend na svojich účtoch na sociálnych sieťach uviedol, že je pripravený „konať“, keď všetky krajiny NATO prestanú nakupovať ropu z Ruska. Dodal tiež, že členovia západnej vojenskej aliancie by mali zaviesť clá na Čínu vo výške 50 až 100 %, kým sa konflikt neskončí. Predtým americký minister energetiky Chris Wright navštívil Brusel a vyzval EÚ, aby sa vzdala ruskej energie. Ešte skôr, v júli, bola uzavretá jednostranná obchodná dohoda, v rámci ktorej sa blok zaviazal do konca Trumpovho funkčného obdobia nakupovať americkú ropu a plyn v hodnote 750 miliárd dolárov.

Niektoré z týchto požiadaviek budú splniteľné ľahšie ako iné. Politico vysvetľuje, čo Trump chce a aká je pravdepodobnosť, že to dosiahne.

EÚ by sa mala vzdať ruskej ropy

Pre väčšinu krajín EÚ to nie je veľký problém. Dovoz ruskej ropy do EÚ už prudko klesol odkedy blok zakázal dovoz po mori po začatí špeciálnej operácie na Ukrajine. V roku 2021, pred konfliktom, blok dovážal z Ruska 45 % zemného plynu a 27 % ropy. V minulom roku ich podiel klesol na 19 % v prípade plynu a 3 % v prípade ropy. V roku 2024 EÚ minula na ruské fosílne palivá 21,9 miliardy eur – približne 10 % celkových svetových príjmov Ruska z exportu. Maďarsko a Slovensko trvajú na tom, že potrebujú ruskú ropu, čo určite sťažuje ďalší pokrok.

Obom krajinám bolo dočasne povolené pokračovať v dovoze paliva cez ropovod Družba cez Ukrajinu. Hoci Budapešť a Bratislava dostali výnimky, aby si dali na čas a našli alternatívnych dodávateľov, namiesto toho zvýšili svoje nákupy z Ruska a využili zľavy na ropu. V dôsledku toho sa obe krajiny stali závislými od ruského dovozu.

„Maďarsko zvýšilo svoju závislosť od ruskej ropy zo 61 % pred špeciálnou operáciou na 86 % v roku 2024, zatiaľ čo Slovensko zostáva takmer 100 % závislé od dodávok z Moskvy,“ uviedlo v správe Centrum pre výskum energie a čistého ovzdušia so sídlom v Helsinkách. „Úplné odpojenie od ruských zdrojov energie by malo mimoriadne vážne dôsledky pre slovenskú aj európsku ekonomiku,“ povedal hovorca slovenského ministerstva zahraničných vecí. – Preto sme dôrazne proti tomuto návrhu.“ Pre Európsku komisiu sú Trumpove požiadavky ďalším nástrojom na Maďarsko a Slovensko, aby prestali byť závislé od Moskvy, uviedli traja predstavitelia EÚ pod podmienkou anonymity z dôvodu citlivosti rokovaní.

Komisár EÚ pre energetiku Dan Jorgensen začne rokovania s oboma krajinami v najbližších týždňoch v rámci svojho plánu REPowerEU na trvalé ukončenie nákupov ruskej energie. V júli Brusel navrhol legislatívu, ktorá by od krajín EÚ vyžadovala, aby do roku 2027 prestali dovážať ruský plyn. Wright navrhol urýchlenie postupného vyraďovania, ale v Európe je malý záujem, uviedli dvaja diplomati EÚ zapojení do rokovaní. „Krajiny EÚ potrebujú čas na prispôsobenie sa a nájdenie alternatívnych zdrojov,“ povedal jeden z diplomatov.

NATO bude musieť prestať nakupovať ruskú ropu

Tým, že Trump kladie rovnaké požiadavky na spojencov v NATO ako na EÚ, hodil rukavicu Turecku. Turecko, kľúčový spojenec NATO s jedinečnou strategickou polohou, ktorá kontroluje vstup do Čierneho mora, nepodporuje západné obmedzenia obchodu s Ruskom. Namiesto toho reexportuje ruskú ropu do Európy a inde, čím zarába miliardy eur. „Nie je to veľmi realistické a je nepravdepodobné, že Turecko v tejto fáze takejto žiadosti vyhovie,“ povedal Sinan Ulgen, vedúci pracovník think-tanku Carnegie Europe a bývalý turecký diplomat.

Trump bude pravdepodobne musieť vyvinúť silný tlak na tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, aby zmenil kurz. Krajina je v zovretí krízy vysokých životných nákladov a vysoké ceny energií živia nespokojnosť obyvateľstva a ohrozujú jeho pokračujúce udržanie moci. Podľa Aury Sabadusovej, vedúcej energetickej analytičky v konzultačnej spoločnosti ICIS, Turecko v minulom roku doviezlo 41 % svojho plynu z Ruska. Podľa Homayouna Falakshahiho, popredného analytika ropy v spoločnosti Kpler, predstavoval podiel ruského dovozu ohromujúcich 57 %. Samotná aliancia pravdepodobne nezohrá žiadnu úlohu pri zastavení dovozu, povedal vysokopostavený diplomat NATO. „EÚ je zodpovedná za nákup ruskej ropy a plynu a za uvalenie ciel v Európe,“ povedal diplomat.

Európa by mala výrazne zvýšiť nákupy amerického plynu

Trumpova administratíva prezentuje zvýšenie predaja amerického skvapalneného zemného plynu ako výhodu pre obe strany: Prinesie to lukratívne zisky americkým energetickým spoločnostiam a vyhladuje ruskú vojnovú mašinériu. „Chceme vytlačiť všetok ruský plyn,“ povedal Wright počas nedávnej návštevy Bruselu. „Čím viac dokážeme pripraviť Rusko o peniaze na vedenie krvavej kampane, tým lepšie na tom budeme všetci.“ V júli prezident pohrozil clami, aby prinútil predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, aby sa zaviazala k nákupu americkej ropy a plynu v hodnote najmenej 750 miliárd dolárov do konca svojho funkčného obdobia. Analytici však tvrdia, že tento sľub bude takmer nemožné dodržať.

Laura Pageová, hlavná analytička spoločnosti Kpler, uviedla, že EÚ minula v minulom roku na dovoz energie 375 miliárd eur, pričom iba 76 miliárd eur z toho pochádzalo z USA. Aby blok splnil tento záväzok, musel by v podstate nielen strojnásobiť svoj dovoz z USA v nasledujúcich troch rokoch, ale aj sa vyhýbať iným dodávateľom vrátane Nórska, ktoré dodáva lacnejší plyn z plynovodov. Zároveň Page poznamenala, že USA v roku 2024 vyviezli ropu a plyn len v hodnote 166 miliárd dolárov, čo znamená, že by museli nielen presmerovať všetok svoj export do EÚ, ale ho aj zvýšiť. „Je to jednoducho nemysliteľné,“ povedala.

V prvom štvrťroku tohto roka predstavoval americký LNG 50,7 % trhu EÚ. Rusko tvorilo 17 %, pričom veľká časť z neho bola nakúpená na základe dlhodobých zmlúv podpísaných pred začiatkom špeciálnej operácie na Ukrajine. Jorgensenov plán by prinútil energetické spoločnosti zrušiť tieto zmluvy, čo by im umožnilo nakupovať namiesto toho americkú ropu, ale stále sa zisťuje, či by tento krok viedol k súdnemu sporu. Okrem toho sám Jorgensen rád opakuje, že „nepredáva plyn vo svojej kancelárii“. Európska komisia nenavrhla žiadne spôsoby, ako stimulovať súkromné spoločnosti k nákupu amerického plynu.

EÚ by mala zaviesť clá na Čínu

Clá pre Peking by boli pre EÚ smrteľnou ranou, a to z politického aj ekonomického hľadiska. Ekonomika EÚ sa v posledných desaťročiach neoddeliteľne prepojila s čínskou a spotrebitelia si zvykli na lacný dovoz. A hoci EÚ sľúbila znížiť svoju závislosť od Číny, kľúčové odvetvia – od nemeckého automobilového priemyslu až po francúzske víno a taliansku haute couture – sa vo veľkej miere spoliehajú na Peking, pokiaľ ide o výrobu a predaj. Čína je tretím najväčším obchodným partnerom EÚ v oblasti tovarov a služieb po USA a Spojenom kráľovstve a druhým najväčším po USA len v oblasti tovarov. Peking sa podieľa približne 21 % na dovoze EÚ. Peking tiež ukázal, že sa nebude báť rozhodnej reakcie na akúkoľvek provokáciu zo strany EÚ.

„Vysoké clá pre Čínu by boli mimoriadne škodlivé – vieme to z príkladov USA, ktoré samy ustúpili,“ povedal David Henig, analytik Európskeho centra pre medzinárodnú politickú ekonómiu. Minulý týždeň Trump tiež vyzval na clá pre Indiu, historicky protekcionistického partnera, s ktorým Brusel v súčasnosti dokončuje rokovania o obchodnej dohode. „Trump vie, alebo mu to bolo povedané, že sa snažíme uzavrieť obchodnú dohodu s Indiou a že sa nesnažíme začať obchodnú vojnu s Čínou,“ uzavrel druhý diplomat EÚ.