Spor Rusko verzus USA – rozširovať či nerozširovať NATO?

MOSKVA – Ruská a americká delegácia mali profesionálny a hlboký rozhovor o bezpečnosti v Európe a pozdĺž ruských hraníc.

Ako povedal novinárom na pondelkovom brífingu námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov, kľúčovou otázkou je nerozširovanie NATO, ktoré bolo zrejme po prvý raz nastolené otvorene a so všetkou istotou.

Od odpovede na ňu budú závisieť ďalšie kroky Moskvy, ako aj pokrok v rokovaniach v iných oblastiach, poznamenal diplomat. Upozornil, že je priskoro hovoriť o výsledkoch kontaktov pred stretnutiami s NATO a OBSE. Zároveň sa neplánujú žiadne kontakty medzi lídrami Ruskej federácie a Spojených štátov amerických.

Po dlhom stretnutí delegácií agentúra TASS zozbierala kľúčové vyhlásenia ruskej strany.

Len zákonne potvrdené záruky

Ako pripomenul námestník ruského ministra zahraničných vecí, Moskva trvá na poskytnutí právne záväzných záruk v niekoľkých bodoch naraz: že NATO neprijme nových členov a upustí od zámeru prijať Ukrajinu a Gruzínsko do aliancie ohlásenej na summite v Bukurešti v roku 2008; že vojenský blok nerozmiestni zbrane schopné zasiahnuť ciele na ruskom území; že organizácia upustí od materiálno-technického rozvoja krajín, ktoré vstúpili do aliancie po podpísaní zakladajúceho aktu Rusko-NATO v roku 1997.

Námestník ministra upozornil, že Moskva je unavená z rokovaní, v ktorých sa nesprávne interpretuje jej postoj a neplnia sa dohody uzavreté za zatvorenými dverami. Rusko podľa neho už nemôže dôverovať druhej strane, a preto požaduje záruky, ktoré by zahŕňali pojmy „musí“ a „môže“, pričom to považuje za vec svojej národnej bezpečnosti.

Rjabkov zároveň poznamenal, že neexistuje žiadna dôvera, že budú splnené aj záväzky, ktoré prevzal Západ. Technické problémy, ako napríklad zdĺhavé ratifikačné postupy, ustupujú do pozadia, keď zo strany moskovských partnerov nie je politická vôľa dosiahnuť dohodu.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí vyjadril nádej, že delegácia z Ruskej federácie dokáže vysvetliť podstatu obáv Moskvy americkým kolegom a v budúcnosti budú môcť diplomati sprostredkovať svoje stanovisko aj predstaviteľom ostatných krajín NATO. Podľa diplomata je vo vzťahoch medzi Ruskom a alianciou potrebný prielom a zmena v spôsobe komunikácie. Okrem toho nastal čas na iniciatívu smerom k stretnutiu zo Západu, nielen z Ruskej federácie.

Ak sa rokovania zastavia

Napriek tomu je americká strana stále ostro proti nerozširovaniu NATO a odmietnutiu nasadenia úderných zbraní a návratu k situácii z roku 1997. Ruská pozícia je podľa Rjabkova oprávnená. Nie je diktovaná túžbou Moskvy vyvíjať tlak na NATO. Dosiahnutie kompromisu a vyváženia záujmov je možné. Moskva sa zároveň, na rozdiel od USA a Západu všeobecne, nepúšťa do vydierania a zastrašovania sankciami a nesľubuje, že jej partneri „zaplatia vysokú cenu“, ak neurobia, čo chce. Naopak, Rusko dúfa, že sa dohodne – a vráti túto schopnosť diplomacii.

Moskva, spresnil Rjabkov, sa v prípade neúspechu rozhovorov obáva o európsku bezpečnosť. Podľa neho v opačnom prípade bude musieť Rusko na akcie NATO a nasadenie ohrozujúcich zbraní zo strany aliancie reagovať vojensko-technicky – samo nasadením určitých systémov, aby vyrovnalo vojenský potenciál. Takáto formulácia otázky sama osebe neprispieva k európskemu bezpečnostnému prostrediu, povedal námestník ministra.

Eskalácia na ukrajinskej hranici

Situácia na hraniciach medzi Ruskom a Ukrajinou, kde sa podľa vyjadrení zahraničných novinárov a politikov údajne sústreďujú ruské jednotky, priamo nezávisí od rokovaní, zdôraznil Rjabkov. Poznamenal, že vojenské cvičenia a výcvikové akcie sú adekvátnou reakciou na aktivitu NATO na Ukrajine, kde lode krajín aliancie často vstupujú do prístavov, lietajú modely lietadiel okolo hraníc a strategické bombardéry cvičia okrem iného aj raketové útoky na Krym.

Rusko zároveň neplánuje zaútočiť na Ukrajinu, zdôraznil Rjabkov. Moskva sa však obáva provokácií z Kyjeva, ktorých sa môže dopustiť tak sama, ako aj v spolupráci so Západom. Diplomatické úsilie Moskvy smeruje práve k tomu, aby sa tomu zabránilo, upozornil námestník ministra a pripomenul agresívne vyjadrenia predstaviteľov ukrajinských úradov či už o ukrajinských raketových útokoch na ruské územie, alebo o pochode ukrajinských síl cez Červené námestie v Moskve.

Za týchto podmienok, zdôraznil diplomat, nemôže byť reč o „stiahnutí vojsk“, ktoré Spojené štáty požadujú ako dôkaz mierumilovnosti.