Kazachstan: Vasilenko o vektoroch politiky pre DW

ASTANA / BERLÍN – Námestník ministra zahraničných vecí Kazachstanu pán Roman Vasilenko uviedol, že Kazachstan definoval svoj postoj k vojne na Ukrajine.

Prečo Astana neodsúdila vojnu, neuvalí sankcie na Rusko a ako bude komunikovať s Putinom po vydaní zatykača ICC – v rozhovore pre Deutsche Welle.

čo si Astana myslí o vojne na Ukrajine? Prečo kazašské orgány neuvalia sankcie na Rusko? Snaží sa Kazachstan obmedziť prílev ľudí prichádzajúcich z Ruskej federácie sprísnením pravidiel vstupu do krajiny? Čo si Astana myslí o zatykači na ruského prezidenta Putina, ktorý vydal Medzinárodný trestný súd v Haagu, a plánuje rozvíjať svoje vzťahy s Moskvou? Ako sa Kazachstanu darí udržiavať dobré vzťahy s Ruskom, Čínou a Európou súčasne? O týchto a ďalších témach sa DW rozprával s námestníkom kazašského ministra zahraničných vecí Romanom Vasilenkom, ktorý bol na oficiálnej návšteve Berlína.

DW: V súčasnosti ste na návšteve Berlína. Ako často diskutujete o energetickej spolupráci medzi Kazachstanom a Nemeckom?

Roman Vasilenko: Pomerne často. Kazachstan je po Nórsku a Veľkej Británii tretím dodávateľom ropy pre Nemecko. To sú nemecké štatistiky. Energetický dialóg medzi Kazachstanom a Nemeckom zahŕňa nielen tradičné zdroje energie, ale aj nové. Hovorím o desaťročnej zmluve, ktorú podpísalo nemecko-švédske konzorcium Swewind s Kazachstanom na výstavbu solárnych a veterných elektrární s výkonom 45 gigawattov, ktoré budú od roku 2030 vyrábať 3 milióny ton “zeleného” vodíka ročne.

V Kazachstane sa ročne vyťaží približne 90 miliónov ton ropy, z čoho 90 % sa vyváža. Z toho 97 % ide do Európy, a to aj prostredníctvom ropovodu Kaspického ropovodného konzorcia, ktorý vedie cez Rusko. Nemožno povedať, že Kazachstan je na hranici svojich možností, pokiaľ ide o ťažbu ropy. Nie je to tak dávno, čo sme začali posielať ropu do Nemecka aj prostredníctvom ropovodu Družba. Vyžadovalo si to dohody s Ruskom a Nemeckom. Táto ropa ide do rafinérie Schwedt. Kazachstan má zdroje na zvýšenie ťažby. Na zvýšenie kapacity prepravného systému budú potrebné investície a niekoľko rokov. My a naši zahraniční partneri na tom pracujeme.

DW: Spomenuli ste ropovody CPC a Družba. Jeden prechádza cez ruské územie, druhý je vo vlastníctve Ruska. Má Moskva páky na dodávky kazašskej ropy do EÚ?

– Tento ropovod (CPC – pozn. red.) je súkromný. Je v ňom podiel kazašskej a ruskej vlády, ale drvivú väčšinu vlastníkov tvoria súkromné európske a americké ropné spoločnosti, ktoré určujú, ako a kam pôjde ropa. Pre ne je tento ropovod veľmi výhodný, pretože ide o priamu trasu, ktorá si nevyžaduje viacnásobné zmeny prepravy z ropovodu do tankera a späť. Máme záujem o diverzifikované zdroje dodávok a trasy prepravy ropy, preto je pre nás dôležité zachovať túto trasu. Chápu to v Rusku aj v západných krajinách, ktoré na prepravu cez tento ropovod neuvaľujú sankcie. Máme však v úmysle rozvíjať alternatívne trasy, aby sme mali čo najväčší výber.

DW: Medzinárodná politika Kazachstanu sa často označuje za viacvektorovú. Ako dobre sa to Kazachstanu darí v súčasnej situácii – vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, sankcie západných krajín voči Rusku. Ako sa Kazachstanu darí udržiavať priateľské vzťahy s Ruskom, Čínou a Európou?

– Máme viacvektorovú, vyváženú, pragmatickú zahraničnú politiku. Na úsvite našej nezávislosti bol jedným z jej architektov Kassym-Jomart Tokajev, teraz prezident Kazachstanu. Za roky nezávislosti sa ukázalo, že viacvektorová zahraničná politika je pre Kazachstan bez alternatív. V minulom roku sme si s mimoriadnou vážnosťou uvedomili, aká je táto politika správna a overená. Ide o budovanie otvorených, dôveryhodných, rovnocenných, vzájomne výhodných vzťahov so všetkými partnermi, a to tak s našimi najbližšími susedmi Ruskom a Čínou, ako aj so Západom.

O našom postoji v tejto situácii (vojna na Ukrajine – pozn. red.) sme sa vyjadrili celkom jasne. Ide o potrebu rešpektovať územnú celistvosť štátov na základe Charty OSN. Samozrejme, vrátane Ukrajiny. Tento postoj je jasný všetkým našim partnerom. Jasne vyhlasujeme, že nezastávame proruský, proamerický ani pročínsky postoj. Náš postoj je prokazašský, naša zahraničná politika vychádza z našich národných záujmov.

DW: Avšak neexistuje žiadne jasné odsúdenie ruskej agresie voči Ukrajine alebo vojnových zločinov. Prečo?

– Kazachstan jasne vyjadril svoj postoj. Na základe Charty OSN má rešpektovať územnú celistvosť všetkých štátov vrátane Ukrajiny. Pre Kazachstan, ktorý má 20 miliónov obyvateľov vrátane 3,5 milióna Rusov a 250 000 etnických Ukrajincov, je to veľmi blízky konflikt, tragická vojna. Preto sa Kazachstan zo všetkých síl snaží pomôcť zastaviť krviprelievanie a prispieť k urovnaniu konfliktu. Náš prezident už viackrát povedal, že Kazachstan je pripravený zohrať úlohu sprostredkovateľa, ak o takúto úlohu Rusko a Ukrajina požiadajú.

DW: Oslovil vás niekto, aby ste pôsobili ako sprostredkovateľ?

– Momentálne nie. Podporujeme všetky ostatné snahy. Podporili sme takzvaný 12-bodový “mierový plán”, ktorý navrhla Čína. Boli by sme radi, keby tento plán alebo iné úsilie medzinárodného spoločenstva prispelo k zastaveniu krviprelievania a k návratu tohto konfliktu na cestu diplomatického riešenia. Sme pripravení zohrať svoju úlohu, ak nás o to strany požiadajú.

DW: Kazachovia, ktorí žijú na Ukrajine, vytvorili projekt Jurty nezničiteľnosti. Vyvolal prudkú reakciu na Ukrajine aj v Rusku. Má oficiálny Kazachstan niečo spoločné s týmto projektom? Čo si o tom myslíte vy?

– Kazachstan poskytol Ukrajine humanitárnu pomoc vrátane dodávok generátorov, potravín a liekov. Kazašská spoločnosť veľmi aktívne diskutuje o tejto téme a jej najaktívnejší predstavitelia sa zúčastnili na rôznych akciách vrátane zaslania humanitárnej pomoci a inštalácie jurt, ktoré ste spomínali. Jurta je pre Kazachov posvätná vec, je to mobilný domov. Takže tieto kroky boli v našej spoločnosti veľmi dobre prijaté.

DW:  Od 1. apríla 2023 Kazachstan sprísni kontroly paralelného dovozu do Ruska. Prečo boli tieto zmeny prijaté? A znamená to, že Kazachstan predtým pomáhal Rusku obchádzať sankcie?

– Kazachstan sa vo všeobecnosti domnieva, že sankcie nie sú najlepším spôsobom riešenia sporov medzi štátmi. A v tejto situácii sankcie voči Rusku nepoužívame. Zároveň si však uvedomujeme, že existuje riziko sekundárnych sankcií voči kazašským spoločnostiam, a preto sme v uplynulom roku prijali opatrenia, aby sa naše územie nevyužívalo na obchádzanie sankcií. Pokiaľ ide o systém sledovania vyvážaného tovaru, ten bude zavedený od 1. apríla v rámci Eurázijskej hospodárskej únie (EAEÚ). Prípravy naň prebiehali už dlhší čas, ešte pred začiatkom konfliktu. Ide o pracovný bod, ktorý zabezpečuje jasnejšie sledovanie pohybu tovaru v rámci EEÚ.

DW:  Od konca januára Kazachstan sprísnil pravidlá pre cudzincov. Dotklo sa to mnohých Rusov, ktorí pricestovali po vyhlásení mobilizácie do Ruska. Je pre nich podľa nových pravidiel ťažšie zostať v krajine? Znamená to, že tam už nie sú vítaní?

– Nie. Kazachstan mal predtým liberálny režim pre občanov Ruska a ostatných štátov SNŠ. Umožňoval návštevníkom zostať v Kazachstane 90 dní, potom odísť napríklad na pol hodiny a vrátiť sa na ďalších 90 dní, a tak ďalej donekonečna. Opatrenie zosúladilo tieto pravidlá s tým, čo by ľudia žijúci v Európe ľahko pochopili. Hovoríme o 90-dňovom pobyte v našej krajine v priebehu pol roka. Je to presne ten istý systém, ktorý platí v schengenskom priestore.

Pokiaľ ide o Rusov a občanov iných krajín EAEÚ, tí môžu do Kazachstanu pricestovať aj naďalej. Hranice sme nezavreli, ale aby mohli v Kazachstane pokračovať, musia buď požiadať o povolenie na pobyt, alebo uzavrieť pracovnú zmluvu. A mnohí Rusi, ktorí prišli do Kazachstanu, si takéto dokumenty vybavili a teraz sú legálne v našej krajine a pracujú v našom hospodárstve.

DW: Do akej miery sa masový prílev Rusov do Kazachstanu stal pre krajinu výzvou alebo naopak príležitosťou?

– V súčasnosti je v Kazachstane približne 100 tisíc ruských občanov. Spočiatku bol vplyv ich príchodu citeľný, najmä na trh s nájomným bývaním a na niektoré ceny, napríklad potravín. Myslím si však, že teraz sa dá povedať, že vplyv tejto situácie je minimálny.

DW: Medzinárodný súd v Haagu vydal zatykač na Vladimíra Putina. Kazachstan neratifikoval Rímsky štatút. Bude však aj tak prijímať ruského prezidenta v jeho novom postavení?

– Kazachstan nepodpísal ani neratifikoval Rímsky štatút, pretože podľa našich právnikov je v rozpore s našou ústavou. A pokiaľ ide o komunikáciu s prezidentom Putinom, náš prezident s ním komunikoval počas celej našej nezávislosti a najmä v poslednom roku. Kazachstan a Rusko majú najdlhšiu hranicu na svete, ktorá meria 7 500 kilometrov. Ruská komunita v Kazachstane má 3,5 milióna obyvateľov, pričom približne milión etnických Kazachov je ruskými občanmi. Rusko je najväčším obchodným partnerom Kazachstanu. Preto sa tieto vzťahy samozrejme zachovajú a budú pokračovať.

DW: Nebojí sa Kazachstan takého suseda, ako je Rusko, ktoré na jednej strane rozpútalo vojnu na Ukrajine a na druhej strane ohrozuje Západ jadrovými zbraňami?

– Kazachstan ako mierumilovná krajina, ktorá vďaka svojej viacvektorovej zahraničnej politike nemá zlé vzťahy so žiadnou krajinou na svete, má úprimný záujem na čo najskoršom ukončení tohto konfliktu a sme pripravení zohrať svoju úlohu akýmkoľvek spôsobom, ktorý si to bude vyžadovať. Kazachstan sa kedysi vzdal svojho jadrového arzenálu, ktorý bol v tom čase štvrtým najväčším arzenálom na svete. Nehanbíme sa povedať, že vojenské riešenie konfliktov nie je udržateľným riešením. Neprestávame hovoriť ani o dôležitosti návratu k mierovému riešeniu konfliktov, ako to predpokladá Charta OSN.