Kazachstan: v Almaty obnovili synagógu v roku 1997

Prvá synagóga v Kazachstane sa objavila na konci 19. storočia.

Miestni historici píšu, že to bolo pravdepodobne v roku 1884 v Almaty,  vtedy mesto malo pomenovanie Vernyj. Iniciátormi boli Židia – vojaci kráľovského vojska Mikuláša I. a ich potomkovia. Náboženská budova vyznávačov judaizmu v Kazachstane bola navyše prvou v Strednej Ázii. V tých nepokojných rokoch bola synagóga jednoduchou drevenou stavbou.

V päťdesiatych rokoch v dôsledku antisemitizmu úrady budovu zbúrali. To  odôvodnili túžbou postaviť na jej mieste Centrálny obchodný dom. Potom, takmer 40 rokov, židovská spoločnosť Kazachstanu nemala špeciálne miesto pre modlitby a bohoslužby. Iba v rokoch perestrojky, koniec 80. – začiatok 90. ​​rokov,  bolo povolené otvárať špeciálne náboženské centrá. V roku 1994 sa Židia z Almaty zhromaždili v súkromnom dome pod vedením rabína Yeshai Cohena. Výstavba Centrálnej synagógy sa začala v roku 1996 a skončila sa v roku 1997 na 53. výročie smrti L.I. Schneersona, ktorý bol slávnym rabínom, ktorý bojoval za zachovanie judaizmu a židovských tradícií pod sovietskou vládou.

Dvojposchodová budova centrálnej synagógy v Kazachstane, hoci nie je pozoruhodná vzhľadom, má pre Židov veľkú hodnotu. Z tehly so zlatým nápisom „Židovské centrum. Menachemov dom. Chabad Lubavitch“, synagóga vo vnútri má jednoduchý, ale príjemný interiér. V náboženskom centre sú 2 bitúnky určené na zabíjanie hospodárskych zvierat v súlade s kašrut (súbor pravidiel zdravého stravovania medzi Židmi). Okrem toho na území synagógy nájdete kóšer produkty (mlieko, mäso, víno atď.) v samostatnom obchode. Existuje aj veľa kníh s náboženskou tematikou. Pred synagógou je detské ihrisko, malý altánok, hojdačka a koliba, v ktorej sa na sviatky pripravuje jedlo. Na oknách a plote synagógy je 6-cípa hviezda – Dávidova hviezda (symbol judaizmu). Na nádvorí centra sa nachádza deväťsviečková chanukija, ktorá sa zapaľuje na svätý sviatok Chanuka.

 

Mimochodom  dňoch 29. júla až  1. augusta 2021 sa v Almaty v priesotoroch synagógy konal kongres rabínov z krajín bývalého ZSSR.

Zúčastnilo sa na ňom viac ako dvesto rabínov z 9 krajín: Ruska, Ukrajiny, Bieloruska, Gruzínska, Azerbajdžanu, Kazachstanu, Kirgizska, Estónska, Litvy. Účastníci kongresu zastupovali 500 komunít, informovala tlačová služba hlavného rabína Ruska Berla Lazara.

Zjazd rabínov bol načasovaný tak, aby sa zhodoval s dňom odchodu vynikajúceho kabalistu Leviho Jicčoka Schneersona, otca posledného lubavičského rebbe, z tohto sveta. Tento spravodlivý muž strávil posledné roky svojho života v exile v Kazachstane, kde aj zomrel. Preto bol za miesto stretnutia zvolený aj Kazachstan.

„Naším cieľom je v priebehu nasledujúcich piatich rokov priviesť do komunít aspoň milión Židov.

Pracujeme v priestore, kde, žiaľ, veľa Židov nie je prepojených s komunitou. Nebolo to kvôli ich vine, ale kvôli nevedomosti, a je našou zodpovednosťou sprostredkovať im krásu židovského života a tradície.

V čase, keď ľudia potrebujú podporu, materiálnu, morálnu aj duchovnú, ľudia potrebujú komunitu viac ako kedykoľvek predtým.

Našou povinnosťou je osloviť každého Žida a postarať sa, aby sa v komunite cítil dobre a dostával potrebnú podporu,“ povedal hlavný rabín Ruska Berl Lazar.