ILO: sociálna ochrana nie je na dobrej úrovni
ŽENEVA – Napriek pokroku v posledných rokoch v rozširovaní sociálnej ochrany v mnohých častiach sveta zostáva veľa krajín. Konštatuje to správa Medzinárodnej organizácie práce (ILO) o sociálnej ochrane.
Treba čeliť vážnym výzvam, aby sa ľudské právo na sociálne zabezpečenie stalo realitou pre všetkých. Táto správa poskytuje globálny prehľad o pokroku dosiahnutom na celom svete za posledné desaťročie, pokiaľ ide o expanziu sociálnej ochrany a zriadenia systémov sociálnej ochrany založených na právach vrátane minimálnych úrovní sociálnej ochrany v kontexte pandémie COVID-19. Tým významne prispieva k fungovaniu systému monitorovania Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj.
Zo správy vyplýva:
Pandémia odhalila hlboko zakorenené nerovnosti a značné rozdiely v pokrytí, úplnosti a dôstojnej úrovni sociálnej ochrany vo všetkých krajinách. Zhoršuje všadeprítomné výzvy, akými sú vysoká miera ekonomickej neistoty, chronická chudoba, rastúca nerovnosť, rozšírená neformálnosť a krehkosť spoločenskej zmluvy. Kríza odhalila aj zraniteľnosť miliárd ľudí, ktorí sa zdalo, že žijú relatívne dobre, no našli sa riadne nechránené pred sociálno-ekonomickými otrasmi, ktoré spôsobuje.
Tvárou v tvár sociálno-ekonomickým vplyvom pandémie je pre tvorcov politík ťažké prehliadať populáciu vrátane detí, starších občanov, opatrovateľov, žien a mužov v rôznych formách zamestnania a tieňovej ekonomiky, ktorí boli nedostatočne chránení alebo vôbec neboli chránení podľa existujúce programy sociálnej ochrany. Identifikáciou týchto výziev táto správa ukazuje, že pandémia prinútila krajiny prijať bezprecedentné opatrenia v oblasti politiky, predovšetkým sociálnej ochrany.
V sociálnych záchranných sieťach vyvolala pandémia COVID-19 bezprecedentnú reakciu. Vlády mobilizovali sociálnu ochranu ako prioritu opatrenia určené na ochranu zdravia, zamestnanosti a príjmov obyvateľstva, ako aj na zabezpečenie stability v spoločnosti. V prípade potreby rozšírili pokrytie na predtým zraniteľné skupiny, zvýšili existujúce výhody alebo zaviedli nové výhody, prispôsobili administratívne a servisné opatrenia a získali dodatočné finančné zdroje. Napriek určitej medzinárodnej podpore je však pre mnohé krajiny s nízkym a stredným príjmom – na rozdiel od krajín s vysokými príjmami – ťažko dokáže poskytnúť dostatočnú sociálnu ochranu a finančné stimuly na potlačenie nepriaznivých účinkov pandémie; v dôsledku toho existuje „medzera fiškálnych stimulov“ najmä v dôsledku značných medzier v pokrytí a financovaní. Sociálna a hospodárska obnova zostáva neistá a kritické budú aj naďalej zvýšené výdavky na sociálnu ochranu.
V najnovších prognózach MMF varuje pred nerovnomerným oživením, pričom bohatšie krajiny zažívajú rýchle oživenie ekonomiky a krajiny s nižšími príjmami strácajú svoje novozískané rozvojové pozície. všadeprítomný,
zotavenie zamerané na ľudí závisí od spravodlivého prístupu k vakcínam. Nie je to len morálny imperatív, ale aj imperatív verejného zdravia: hlboká priepasť v dostupnosti vakcíny vyvolá vznik nových mutácie vírusu, ktoré zneutralizujú pozitívny účinok vakcín v teréne a ohrozia verejné zdravie vo všetkých častiach sveta. Už teraz však nespravodlivý prístup k vakcínam, priepastný nedostatok fiškálnych stimulov v reakcii na krízu, nenaplnené výzvy po globálnej solidarite, rastúca chudoba a nerovnosť a škrty vo výdavkoch uprostred úsporných opatrení, to všetko naznačuje nerovnomerné oživenie. V takomto scenári budú mnohí ponechaní sami na seba.